Obyvatelia Západu, ktorí vystupujú proti zavedeniu islamského práva (šarie) so zdesením sledujú, ako v ich krajinách tento proces pokračuje od jedného úspechu k druhému – háremy sú stále viac a viac akceptované, cirkevní vodcovia schvaľujú islamské právo, sudcovia sa odvolávajú ku Koránu, tajné moslimské súdy vymeriavajú spravodlivosť. Čo možno urobiť, aby sme zastavili progresivitu tohto stredovekého právneho systému, ktorý je v takom veľkom rozpore s moderným životom, systému, ktorý utláča ženy a z nemoslimov robí druhotriednych občanov?
Prvým krokom obyvateľov Západu je vytvorenie jednotného frontu proti šarii. Ak budú islamisti čeliť jednotnému nepriateľstvu, ustúpia. Jedným z príkladov je ústup Rady pre americko-islamské vzťahy (Council on American-Islamic Relations, CAIR), ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v polemike týkajúcej sa vodiacich psov, ktorých používajú nevidiaci.
Moslimovia tradične považujú psov za nečisté zvieratá, ktorým sa treba vyhýbať, vytvárajúc tak odpor, ktorý sa stáva problematickým vtedy, keď moslimskí majitelia obchodov alebo vodiči taxíkov odmietajú služby nevidomým občanom zo Západu, ktorí sa spoliehajú na svojich slepeckých psov. Na svojom weblogu som pripravil pätnásť takýchto prípadov problému „Moslimskí vodiči taxíkov verzus slepecké psy“: päť z nich je zo Spojených štátov ((New Orleans, Cincinnati, Milwaukee, Brooksville, Fl.; Everett, Wash.); štyri z Kanady (Vancouver, dvakrát v Edmontone, Fort McMurray, Alberta); tri z Veľkej Británie (Cambridge, dvakrát v Londýne); dva z Austrálie (Melbourne, Sydney); a jeden z Nórska (Oslo).
 Austrálsky vysoký komisár pre ľudské práva Graeme Innes a jeho slepecký pes. Innesovi vodiči taxíka často odmietli svoje služby. |
Ialamistické organizácie spočiatku na tento problém odpovedali podporovaním myšlienky taxíkov s vylúčením psov. Kanadská asociácia moslimov poukázala na to, že moslimovia vo všeobecnosti odmietajú psie sliny ako nečisté. CAIR pri jednej príležitosti tento výrok opakovala, keď vyhlásila, že „psie sliny rušia platnosť rituálnej čistoty potrebnej pre modlitbu.“ A ďalej, výkonný riaditeľ CAIR Nihad Awad vyhlásil, že „Špeciálne ľudia z Blízkeho východu ... sú indoktrinovaní takýmto strachom z psov“ a ospravedlňuje vodiča odmietajúceho slepeckého psa na základe toho, že „má naozajstný strach a konal v dobrej viere. Konal v súlade so svojím náboženským presvedčením.“
Keď však bola povolaná polícia a súdy, zákonné práva nevidomých týkajúce sa ich základných potrieb a ich dôstojnosti vždy pretromfli odpor moslimov ku psom. Moslimskí majitelia obchodov a vodiči taxíkov sa nakoniec vždy ocitnú pokáraní, pokutovaní, prevychovávaní, je im udelené varovanie, či dokonca sú uväznení. Sudca, ktorý označil správanie taxikárov za „totálnu hanebnosť“, hovoril za všetkých.
Po tom, ako CAIR zistila, že jej prístup zlyhal na súdnych dvoroch a rovnako ho odsúdila i verejná mienka, náhle a rýchlo zmenila názor. Cynickým manévrom bolo napríklad to, keď zorganizovala v Minneapolise 300 taxíkov, ktoré mali poskytovať účastníkom konferencie Národnej federácie nevidomých jazdu zdarma. (Predstavitelia federácie, nepresvedčení týmto zjavným rafinovaným manévrom, odpovedali“ „Sme skutočne znepokojení ... ponukou poskytnutia jazdy zdarma. Nemyslíme si, že táto ponuka čokoľvek vyrieši. Sme presvedčení, že taxikári musia pochopiť, že zákon hovorí, že nebudú odmietať slepé osoby.“). A nakoniec, minulý týždeň kanadská organizácia CAIR vydala vyhlásenie, ktoré prikazuje moslimom obslúžiť slepých pasažierov, citujúc člena Rady, že „Islam dovoľuje, aby boli psy používané zrakovo postihnutými.“
Kapitulácia CAIR obsahuje dôležitú lekciu: Ak budú obyvatelia Západu všestranne súhlasiť s odmietaním špecifík islamského práva alebo tradícií a zjednotia sa proti nemu, islamisti na Západe sa budú musieť prispôsobiť vôli väčšiny. Vodiace psy pre slepých reprezentujú len jednu z otázok konsenzu. Ďalšie sa týkajú žien, ako napríklad manželov bijúcich svoje ženy, pokrývania hlavy burkou, zmrzačovania ženských genitálií a vraždy „cti“. Jednotnosť Západu môže tiež prinútiť islamistov k tomu, aby odhalili svoje preferované pozície v oblastiach ako otrokárstvo a financovanie vychádzajúce v ústrety šarii.
Ďalšie praktiky pochádzajúce zo šarie (zatiaľ) na Západe neexistujú, prevládajú však v moslimskom svete. Zahŕňajú trestanie žien za to, že boli znásilnené, využívanie detí ako samovražedných bombových atentátnikov a popravovanie previnilcov za také zločiny, ako je konvertovanie z islamu, cudzoložstvo, existenciu mimomanželského dieťaťa alebo čarodejníctvo. Solidarita Západu môže získať výhodu aj v tejto oblasti.
Ak budú obyvatelia Západu držať spolu, bude šaria odsúdená k záhube. Ak nie, budeme k záhube odsúdení my.
