Súčasne s tým, ako vychádzajú najavo plné následky londýnskych teroristických útokov domácich džihádistov, začínajú Západniari hovoriť o probléme radikálneho islamu s novou jasnosťou a neohrozenosťou.
Najzávažnejšiu zmenu vo vývoji ich myslenia nachádzame na v náhlej potrebe Britov a iných ľudí zo Západu – definovať význam ich štátnej príslušnosti. Voči islamistickej výzve musia byť historické identity, považované už raz za samozrejmé, teraz kodifikované.
Možno to vidieť na každodennej úrovni, kde islamistické požiadavky provokujú novú európsku pripravenosť uplynulých mesiacov postaviť sa proti tradíciám – možno to vidieť na zákaze nosenia burgy v Taliansku, požiadavke, aby sa nemeckí chlapci zúčastňovali na spoločných hodinách plávania v koedukačných triedach a na povinnosti zrieknuť sa polygamie pre tých, ktorí sa uchádzajú o írske občianstvo. Keď vysokopostavený belgický politik zrušil obed s iránskou skupinou po tom, ako jej členovia požadovali, aby nebol podávaný alkohol, jeho hovorca vyhlásil, že „Nemôžete nútiť belgických oficiálnych predstaviteľov k tomu, aby pili vodu.“
Ako ukazujú dve zásadné stanoviská, vyjadrené 24. augusta – v rovnaký deň, idú vedúci západní politici ďalej za tieto vedľajšie špecifiká, a oslovujú civilizáciu v podstatných veciach.
David Cameron, britský tieňový minister pre vzdelávanie, ktorý je jednou z nádejí strany konzervatívcov, definoval britstvo ako „Rule of Law“ (slobodu pod vládou práva), dodávajúc, že tento výraz „vysvetľuje takmer všetko, čo potrebujete vedieť o našej krajine, našich inštitúciách, našej histórii, našej kultúre a dokonca aj o ekonomike.“ Austrálsky minister financií Peter Costello, ktorý je podľa všetkého považovaný za následníka premiéra Howarda, vyhlásil, že „Austrália od svojich občanov očakáva, aby dodržiavali základné hodnoty – demokraciu, vládu zákonov, nezávislé súdnictvo a nezávislú slobodu.“
Cameron hovoril s otvorenosťou, ktorá bola v porovnaní s vystúpeniami politikov prebiehajúcimi už štyri roky od 11. septembra 2001, ojedinelá: „Hnacou silou dnešnej teroristickej hrozby je islamistický fundamentalizmus. Boj, ktorý vedieme, je vo svojej podstate ideologický. V priebehu uplynulého storočia sa, podobne ako v iných totalitárnych režimoch, ako bol nacizmus či komunizmus, vytvorila taká vetva islamistického myslenia, ktorá svojim prívržencom poskytuje druh vykúpenia prostredníctvom násilia.
Najmarkantnejší je nárast výziev na vytlačenie islamistov. Dvaja politici odporučili zahraničným islamistom, aby sa držali od ich krajiny ďalej. Monique Gagnon-Tremblay, ministerka pre vzťahy so zahraničím z Qubecku, odmieta poskytnúť „privítací koberec“ tým, „ktorí chcú prísť do Qubecku, ale nechcú rešpektovať práva žien, alebo akékoľvek práva, ktoré sa nachádzajú v našom občianskom zákonníku.“ Bob Carr, premiér Nového Južného Walesu v Austrálii, kam patrí aj Sydney požaduje, aby potenciálnym imigrantom, ktorí odmietnu integráciu, bolo odoprené udelenie víza: „Nemyslím si, že my sme ich mali k nám pustiť,“ hovorí.
Costello ide ešte ďalej, keď vyhlasuje, že Austrália „je založená na demokracii. Podľa našej ústavy sme sekulárnym štátom. Naše zákony prijíma austrálsky parlament. Ak nie sú aj vašimi hodnotami, ak chcete krajinu, kde platia zákony Šaria, alebo teokratický štát, potom Austrália nie je pre vás.“ Islamistov s dvojitým občianstvom, navrhuje, by sme mali požiadať, „aby využili to druhé občianstvo,“ to znamená, opustili Austráliu.
Rovnako aj austrálsky minister vzdelávania Brendan Nelson, tiež 24. augusta, presviedčal imigrantov, aby „sa zaviazali austrálskej ústave, austrálskej vláde práva.“ Ak tak neurobia, „môžu prakticky odísť.“ Geert Widers, šéf svojej vlastnej malej strany v holandskom parlamente, rovnako vyzýva k tomu, aby boli imigranti bez štátneho občianstva, ktorí odmietnu integráciu, vykázaní z krajiny.
Bol to však britský tieňový minister obrany, ktorý šiel ešte ďalej, keď začiatkom augusta podal návrh, že všetci britskí islamisti musia odísť. „Ak sa im nepáči náš spôsob života, je tu jednoduché opatrenie: Choďte do inej krajiny, choďte preč.“ Túto zásadu nasmeroval aj na islamistov, ktorí sa narodili v Británii, takými boli aj traja zo štyroch londýnskych bombových atentátnikov: „Ak nezachováte vernosť tejto krajine, odíďte.“
Všetky tieto vyhlásenia, pochádzajúce z uplynulých šiestich mesiacov, poukazujú na viaceré zistenia. Po prvé, kde sú Američania? Žiadny z vyšších amerických politikov nehovoril o tom, že by mali islamistov žijúcich v Amerike vyhlásiť za nevítaných. Kto bude prvý?
Po druhé, všimnite si pretrvávajúce sústredenie na otázky zákonu a práva. A je to správne, pretože v konečnom dôsledku sa islamistický projekt týka zavádzania islamistického zákona Šaria.
A nakoniec, tieto komentáre sú pravdepodobne vedúcimi indikátormi širšej kampane orientovanej na obmedzenie a odstránenie islamistov – krok, na ktorý nikdy nebude priskoro.
