Ako chápať boje v Sýrii medzi ústrednou vládou v Damasku a jej mnohými nepriateľmi vrátane Alavitov, Kurdov, Drúzov a Izraelských obranných síl?
Počas prvého štvrťstoročia nezávislosti, v rokoch 1946 – 1970, slúžil slabý sýrsky štát ako bojisko pre mnohých silnejších susedov, kde mohli premietať svoje ambície. Túto situáciu zhrnul aj názov známej knihy Struggle for Syria (Boj o Sýriu). Tento boj prestal počas štyroch desaťročí vlády Háfiza a jeho syna Bašára Asada, aby sa znovu objavil počas občianskej vojny v rokoch 2011 – 2024 a potom dosiahol nové výšky po zvrhnutí Bašára v decembri 2024.
Jeho zvrhnutie takmer eliminovalo Irán ako faktor v Sýrii, pričom Turecko a Izrael zostali hlavnými externými bojovníkmi. Hoci sú Sýrčania hlavnými protagonistami, v skutočnosti slúžia ako zástupcovia vlád týchto dvoch najmocnejších susedov.
Turecko aj Izrael čelia v Sýrii trom hlavným rizikám.
Začnime Ankarou a jej silným mužom Recepom Tayyipom Erdoğanom, ktorý dominuje od roku 2002. Vypuknutie sýrskej občianskej vojny v roku 2011 viedlo k tomu, že sa v Turecku zaregistrovalo ako utečenci približne 3,1 milióna Sýrčanov a odhadom tam žije ďalší milión neregistrovaných utečencov. Ich prítomnosť viedla k zvýšenému rozhorčeniu a napätiu. Erdoğan preto do roku 2017 dohliadal na ohradenie múrom takmer celej 890 kilometrov dlhej hranice, aby odradil ďalších utečencov. Pokračujúce boje v Sýrii takmer určite spôsobia, že do Turecka prejde viac Sýrčanov a Ankara bude mať ďalšie problémy.
 2. marca 2017 turecký vojak hliadkoval pri múroch Turecka na jeho hranici so Sýriou. |
Po druhé, turecké úrady sa obávajú, že rozdelenie Sýrie na autonómne etnické politické celky bude slúžiť ako prototyp pre ich krajinu. Tento strach sa týka najmä Kurdov, ktorí už kontrolujú autonómne regióny v Iraku a Sýrii, ale mohol by sa rozšíriť aj na iných, ako sú Alaviti a arabsky hovoriaci obyvatelia.
Po tretie, a nanešťasie pre Erdoğana, storočná existencia Tureckej republiky s jej dedičstvom inštitúcií a zmlúv obmedzuje jeho slobodu konania. Preto vníma svojho agenta Hayʼat Tahrir al-Shama ako nástroj na vedenie agresívneho džihádu, najmä proti Izraelu. Na to však potrebuje silnú ústrednú vládu v Damasku; slabá vláda podkopáva jeho džihádistické ambície.
 Brigádny generál IDF (v. v.) Amal As'ad, sám Drúz, 16. júla 2025 obvinil sýrsku ústrednú vládu zo snahy "eliminovať Drúzov" |
Benjamin Netanjahu, izraelský premiér s prestávkami od roku 1996, má v Sýrii tiež tri kľúčové záujmy. Prvým je boj proti tureckým cieľom a najmä proti vytvoreniu sýrskeho džihádistického štátu. Pokiaľ bude Damask rozptyľovaný bojom proti vlastnému obyvateľstvu, sotva môže vyvolávať problémy v zahraničí.
Po druhé, Netanjahu má morálnu a politickú povinnosť voči 140 000 drúzskym občanom Izraela. Keď brigádny generál Izraelských obranných síl vo výslužbe, sám Drúz, obviní sýrskeho vodcu z toho, že chce "eliminovať Drúzov", Jeruzalem ho nemôže ignorovať. O to menej môže ignorovať tisícku alebo dve tisícky izraelských Drúzov, ktorí prekročili hranicu so Sýriou, aby ochránili svojich bratov. Navyše, izraelskí Drúzovia nevolia ako komunita, ale individuálne, takže premiér sa inštinktívne snaží získať podporu svojich členov.
Spoločný izraelsko-americký útok v júni 2025 napokon ťažko poškodil iránsky jadrový program, ale nezničil ho, čo znamená, že Jeruzalem by mohol opäť chcieť poslať izraelské lietadlá prelietajúce sýrskou oblohou. Izrael potom uprednostní, aby sýrska vláda dole zostala slabá a neschopná kontrolovať jeho vzdušný priestor.
Súbežne teda majú Erdoğan aj Netanjahu dve obavy týkajúce sa obrany a jeden ofenzívny motív bojovať v Sýrii.
 Netanjahu a Erdogan sa osobne stretli iba raz, 19. septembra 2023 v Organizácii Spojených národov (zvolili si zámerne svetlé pozadie, aby zakryli svoje tváre?) |
Súbežne tiež Rusko ako patrón Turecka (áno, napriek členstvu v NATO) a Spojené štáty ako patrón Izraela nesúhlasia s konaním svojich klientov. Vladimír Putin uprednostňuje udržanie ruských leteckých a námorných základní v Sýrii, takže slabá ústredná vláda v Damasku slúži jeho záujmom. Donald Trump sa v Damasku stretol a podporil Erdoğanovho zástupcu prezidenta; americký vyslanec v Sýrii naliehavo žiadal o ukončenie bojov; a predstaviteľ Bieleho domu opísal Netanjahua ako človeka, ktorý sa správa "ako šialenec". Zatiaľ však títo patróni mali obmedzený vplyv.
Dva závery: To, čo sa pred pol rokom javilo ako turecká príležitosť v Sýrii, teraz vyzerá ako izraelská a to, čo bude pre Sýriu nasledovať, bude do značnej miery závisieť od rozhodnutí prijatých v Ankare a Jeruzaleme.
Mr. Pipes (DanielPipes.org, @DanielPipes) je zakladateľom Middle East Forum a autorom knihy Israel Victory: How Zionists Win Acceptance and Palestinians Get Liberated (Ako sionisti získavajú akceptanciu a Palestínčania sa oslobodia, Wicked Son). © 2025 by Daniel Pipes. All rights reserved.
Dodatok 23. júla 2025: Bezprostredné potvrdenie môjho vyššie uvedeného argumentu: "Sýria formálne vyzýva Turecko, aby obnovilo svoju vojenskú silu."
