Článok „Výchova vraždou“ popisuje pomalú a bolestnú cestu, počas ktorej sa ľudia prebúdzajú a začínajú vnímať problém radikálneho Islamu. Bolo potrebných 3 000 mŕtvych, aby sa zobudili Američania, či prinajmenej ich konzervatívna polovica. Podobne museli pri explózii v Bali umrieť stovky ľudí, aby sa aspoň napoly prebudili Austrálčania. Pre Španielov bol potrebný útok na Madrid, pre Rusov zverstvá v Beslane. Smrť dvanástich robotníkov, ktorých zavraždili v Iraku, zobudila Nepálčanov.
Stačila jedna smrť, aby sa prebudili Holanďania. Hrozná vražda dokázala v skutočnosti prebudiť Holanďanov omnoho viac, ako 11. september 2001 Američanov.
Príčina spočíva v identite obete a v povahe zločinu. Išlo o Thea van Gogha, 47 ročného, známeho radikálneho liberálneho slobodomyšlienkára, filmára, televízneho producenta, majstra talk show, žurnalistu a rebela, ktorý sa mohol pochváliť svojím príbuzenským vzťahom s jedným z najslávnejších holandských umelcov, Vincentom van Goghom. V posledných rokoch si Theo získal pozornosť kritizovaním Islamu (v knihe Alah to vie najlepšie z roku 2003 a vo filme Podriadenie sa z roku 2004).
Bol zavraždený 2. novembra 2004 o 8.40 vo svojom rodnom meste Amsterdame, keď cestou do práce prechádzal na bicykli rušnou ulicou. Počas toho, ako na neho útočník opätovne strieľal, Van Gogh úpenlivo prosil svojho vraha: „Nerob to. Nerob to. Maj zľutovanie. Maj zľutovanie!“ Potom ho vrah bodol jedným nožom do hrude a druhým mu rozpáral hrdlo a takmer mu odrezal hlavu.
Mohammed Bouyeri, o ktorom sa predpokladalo, že je vrahom, 26 ročný, v Holandsku narodený Maročan, ktorý má dvojité marocké i holandské občianstvo, zanechal v mŕtvom tele zapichnutý nôž spolu s päťstránkovým listom. V ňom sa vyhrážal džihádom celému Západu („S istotou viem, že ty, ó Európa, budeš zničená.“), a špeciálne piatim prominentným holandským politickým osobnostiam.
Policajní vyšetrovatelia rýchlo zistili, že vrahom je im dobre známy islamista, ktorého sledovali už dva týždne pred činom. Považovali ho za súčasť siete „Hofstadsgroep“, a obviňovali ho spolu s jeho ďalšími šiestimi spoločníkmi zo „sprisahania s teroristickými motívmi“. Úrady tiež tvrdili, že je možné, že táto skupina mala prepojenie s teroristickými skupinami Takfir wa´l-Hijra a Al-Kájda.
Skutočnosť, že bol rituálne zavraždený nemoslimský kritik Islamu za umelecké vyjadrovanie názorov nemalo precedens. A to nielen v Holandsku, ale na celom Západe. Odpor Holandska voči tomuto činu otriasol hlbokým sebauspokojením tejto, snáď najtolerantnejšej spoločnosti na svete. Ministerka pre prisťahovalectvo, Rita Verdonk, jedna z piatich osôb, na ktoré boli vyhrážky zamerané, vyjadrila verejnú ľútosť nad tým, že krajina tak dlho ignorovala prítomnosť radikálneho Islamu. „Už príliš dlho hovoríme o tom, že máme multikulturálnu spoločnosť a každý jednoducho môže vychádzať s každým. Boli sme príliš naivní, keď sme si mysleli, že ľudia budú v spoločnosti existovať spolu.“
Parlamentný vodca strany VVD Jozias van Aartsen zašiel ešte ďalej a vyslovil varovanie, že „džihád prišiel do Holandska a malá skupina džihádistických teroristov útočí na princípy našej krajiny. Títo ľudia nechcú našu spoločnosť zmeniť, oni ju chcú zničiť.“
Deň po vražde sa zišlo 20 000 demonštrantov, aby verejne odsúdili vraždu a 30 ľudí bolo zatknutých za podnecovanie nenávisti voči moslimom. Minister vnútra Johan Remkes oznámil, že nemôže vylúčiť nepokoje. „Klíma sa vážne vyostrila.“ Ukázalo sa, že mal pravdu. V nasledujúcich dvoch týždňoch sa objavilo viac ako 20 prípadov podpaľačstva, bombových útokov a protiútokov na mešity, kostoly a ďalšie inštitúcie, ako aj zopár väčších policajných akcií, takže krajina mala pocit, že sa ocitla v menšej občianskej vojne.
Postoje Holanďanov voči moslimom sa ihneď a silno vyostrili. Prieskum zistil, že 40 % populácie si želá, aby sa takmer miliónová moslimská komunita prestala cítiť v Holandsku ako doma. Dvojnásobný počet sa prihováral za omnoho prísnejšiu politiku voči prisťahovalcom.
Popredný denník „De Telegraaf“ uverejnil komentár, ktorého publikovanie by bolo pred vraždou van Gogha nepredstaviteľné. Komentár vyzýval k tomu, aby sa „voči extrémistickým moslimským fanatikom zaujímal veľmi otvorený, tvrdý postup.“ Dokonca sa prebudili aj ľavicoví politici a dospeli k názoru, že je potrebné hovoriť „tvrdú pravdu“ o prisťahovalectve a sústreďovať sa na neprimerane vysokú kriminalitu moslimov.
Islamský terorizmus na Západe je kontraproduktívny, pretože prebúdza spiace masy. Stručne povedané, džihád provokuje krížové výpravy. Rafinovanejší islamistický nepriateľ by pri presadzovaní svojho totalitárneho programu postupoval tak, že by naháňal strach a nie páchal nehanebné vraždy.
Ak však budú islamisti pokračovať vo svojom otvorenom terore, bude sa tvrdá holandská odpoveď opakovať všade.
