Účinná protiteroristická stratégia sa musí sústrediť na skutočnosť, že terorizmus, ktorý páchajú moslimovia v mene islamu predstavuje dnes strategickú hrozbu pre civilizovaných ľudí, či už moslimov, alebo nemoslimov.
Na nižšej úrovni táto hrozba zahŕňa osamelých jedincov, zasiahnutých Syndrómom náhleho džihádu, ktorí nepredvídateľne podnikajú akcie vražedného besnenia. Na vyššej úrovni to predstavuje zločinnú organizáciu, akou je Hamas, ktorá vedie kvázi-vládnu Palestínsku autonómiu, rovnako ako úsilie al-Kájdy orientované na nadobudnutie zbraní hromadného ničenia. Takže, ak by sa podarilo moslimský terorizmus zastaviť, predstavovalo by to najväčší pokrok smerom k výhre v tom, čo niektorí nazývajú Štvrtou svetovou vojnou.
Dá sa to dosiahnuť?
Áno, a to najmä prostredníctvom efektívneho konvenčného protiterorizmu. Jednotlivcov je potrebné vypátrať, organizácie treba zrušiť, siete pretrhať, hranice monitorovať, peniaze odoprieť, zbrane hromadného ničenia urobiť neprístupnými. Tieto kroky sa však týkajú len symptómov problému, nie problému samotného. „Samotný problém“ spočíva v motivovaní síl, ktoré stoja za moslimskými násilnosťami páchanými v mene islamu. Iba po extrahovaní dôvodu, pre ktorý sa terorizmus stal významným rysom moslimského života, bude možné vyvinúť odpor proti terorizmu.
Táto agresia nie je výsledkom nejakých zvrhlých impulzov vedených snahou škodiť vo svoj vlastný prospech, ani nevychádza z islamského náboženstva, ktoré už generáciu dozadu neinšpirovalo k takejto vražednosti. Skôr je výsledkom politických ideí.
Idey nehrajú rolu v bežnej kriminalite, tá má skôr sebecké pohnútky. Idey, zvyčajne také, ktoré sa týkajú radikálnej zmeny sveta, sú ústrednými pre terorizmus a špeciálne pre jeho samovražednú odrodu. Na rozdiel od väčšiny z nás, ktorí väčšinou akceptujeme život taký, aký v skutočnosti je, utopisti vyžadujú vybudovanie nového a lepšieho poriadku. Vo svojej snahe dosiahnuť ho, požadujú pre seba všetky právomoci, dávajú najavo ľadové pohŕdanie ľudským životom, a chovajú v sebe ambície orientované na šírenie svojej vízie po celom svete. Existujú rôzne utopistické schémy, kam patrí ako historicky najzávažnejší fašizmus a komunizmus, pričom každý z nich si vyžiadal desiatky miliónov obetí.
Do roku 1945, resp. 1991 boli tieto dva totalitárne režimy, ktoré sa podarilo premôcť porážkou vo vojne, jeden z nich násilne (v Druhej svetovej vojne), druhý jemnejšie (v studenej vojne). Ich blízky zánik povzbudil niektorých optimistov k tomu, aby si predstavovali, že éra utopizmu a totalitárstva sa skončila a natrvalo ich nahradí liberálny poriadok.
Žiaľ, tento pohľad ignoruje tretí totalitarizmus, silnejúci od dvadsiatych rokov, islamizmus, ktorý býva stručnejšie definovaný ako viera v to, že jediným riešením akejkoľvek otázky, počnúc výchovou detí a končiac vedením vojny, je „islam“. Pôsobením rôznych faktorov, ako je historická rivalita medzi židmi a kresťanmi, prudký nárast pôrodnosti, dobytie iránskeho štátu v roku 1979, podpora bohatých ropných štátov, začali islamisti dominovať v ideologických prejavoch moslimov zaujímajúcich sa o svoju islamskú identitu alebo vieru.
Islamský zákon, ktorý v predchádzajúcich dvoch storočiach ustúpil, sa s burácaním vrátil späť, so svojím džihádom, alebo svätou vojnou. Kalifát, ktorý v skutočnosti zanikol pred viac ako tisícročím, sa stal žiarivým snom. Myšlienky ponúkané takými mysliteľmi a organizátormi, ako sú Muhammad ibn Abd al-Wahhab, Shah Waliullah, Sayyid Abu'l-A'la al-Mawdudi, Hasan al-Banna, Sayyid Qutb, a Rouhollah Chomejní, úspešne útočili proti tradičnému, modernistickému a centristickému prístupu islamu. V snahe pokračovať v otrávenej vízii týchto utopistov, prijali ich nasledovníci násilné prostriedky, vrátane terorizmu.
Najúčinnejšia forma protiterorizmu nebojuje proti terorizmu, ale proti ideám, ktoré ho motivujú. Táto stratégia zahŕňa dva hlavné kroky. Po prvé, porážku islamistického hnutia rovnako, ako bolo porazené fašistické a komunistické hnutie – na všetkých úrovniach a všetkými metódami, s využitím všetkých inštitúcií, verejnosti a súkromných osôb. Táto úloha prináleží hlavne nemoslimom, pretože moslimské komunity, pokiaľ ide o očistenie svojho mena, sú vo všeobecnosti nespôsobilé, alebo neochotné.
Naopak, druhý krok, ktorým je formulovanie a šírenie islamu, moderného, umierneného, demokratického, liberálneho, priateľského k spoluobčanom, humánneho a rešpektujúceho ženy, môžu urobiť len moslimovia. Tu môžu nemoslimovia pomôcť len tým, že sa budú dištancovať od islamistov a podporovať umiernených moslimov.
Je však teoreticky možné, že súčasná slabosť svojich obhajcov spôsobuje, že umiernený islam sa zdá byť nedosiahnuteľne vzdialený. Akokoľvek sú však súčasné vyhliadky nejasné, úspech umierneného islamu bude nakoniec predstavovať jedinú účinnú formu protiterorizmu. Terorizmus, ktorý vyšiel zo zlých ideí, môže byť ukončený len ideami dobrými.
Daniel Pipes, riaditeľ Middle East Forum, prezentoval rozsiahlejšiu verziu tejto analýzy minulý týždeň v Brazílii na konferencii, ktorú usporiadala spravodajská agentúra Agência Brasileira de Inteligência (ABIN).
