Terorizmus zvyčajne prichádza ako blesk z jasného neba, nestalo sa to však v prípade včerajších štyroch explózií v Londýne, ktoré usmrtili najmenej 37 osôb. Niektorí britskí islamistickí lídri boli varovaní pred nastávajúcim násilím niekoľko mesiacov vopred.
Britská islamistická skupina al-Muhadžirún – v arabčine „imigranti“ – pred časom verejne oznámila, že Veľká Británia bola imúnna voči islamistickému násiliu, pretože sa správala voči moslimom žijúcim v krajine akceptovateľným spôsobom. V rozhovore v apríli 2004 oznámil Sayful Islam, 24 ročný vodca lutonskej vetvy skupiny al-Muhadžirún, že v snahách dosiahnuť „celosvetovú dominanciu islamu“ na 100 % podporuje Usáma bin-Ládina, ale pokračoval tým, že je proti uskutočňovaniu teroristických aktov vo Veľkej Británii.
Sayful Islam sa k terorizmu vo Veľkej Británii vyjadril v širšom zmysle: „Ak by sa bombový útok stal tu, nebol by som proti tomu, hoci by aj zabil moje vlastné deti. ... Ale pre mňa je proti islamu osobne sa zúčastňovať na teroristických útokoch vo Veľkej Británii, pretože tu žijem. Podľa islamu mám s Veľkou Britániou dohodu o bezpečnosti dovtedy, kým nám moslimom dovolí žiť tu v mieri.“ Ďalej vysvetľuje: „Ak by sme sa chceli zapájať do terorizmu, museli by sme opustiť krajinu. Je proti islamu robiť niečo iné.“
Dohoda o bezpečnosti? Čo je to? V auguste 2004 citoval Jamie Campbell vo svojom článku pre New Statesman „Prečo teroristi milujú Veľkú Britániu“, Mohameda Sifaoui, autora Inside Al Qaeda (Al-Kájda zvnútra), ktorý hovorí, že „britskí islamisti, britská vláda a britské spravodajské služby už dávno zistili, že dovtedy, kým bude Veľká Británia garantovať určitý stupeň slobody pre ľudí ako je Hassan Blutt (otvorene pro-teroristický islamista), budú teroristické akcie plánované na území Veľkej Británie, ale nebudú sa tam uskutočňovať.“
Článok uverejnený v New Statesman z toho vyvodil perverzne ironický záver, že „prítomnosť hlasných a aktívnych sympatizantov s islamistickými teroristami vo Veľkej Británii naozaj spôsobuje, že britský národ je bezpečnejší, zatiaľ čo plný nápor plánovania teroristických útokov pochádzajúci z Veľkej Británie si vytrpia národy iných krajín.“
Omar Bakri Mohammed, sýrsky imigrant do Veľkej Británie, ktorý viedol skupinu al-Muhadžirún, potvrdil dohodu o bezpečnosti, a hovoril o následníkoch Proroka Mohameda, ktorí túto dohodu o bezpečnosti získali od etiópskeho kráľa. Táto udalosť, ako sa uvádza v časopise, viedla k tomu, že o dohode o bezpečnosti sa hovorí aj v Koráne: Moslimovia nesmú útočiť na obyvateľov krajiny, v ktorej žijú v bezpečí. Toto „je dôvodom, že je veľmi nepravdepodobné, aby moslim žijúci vo Veľkej Británii vykonával operácie v tejto krajine,“ uviedol Bakri Mohammed.
V januári 2005 ale Mohammed oznámil, že dohoda o bezpečnosti sa skončila. Dôvodom bolo prijatie anti-teroristického zákona po udalostiach z 11. septembra 2001. Znamenalo to, že „celá Veľká Británia sa stala Dar ul-Harb (Miestom vojny),“ alebo teritóriom otvoreným pre moslimské výboje. Preto, pokiaľ ide o neveriacich „nemá kuffar – neveriaci – žiadnu posvätnosť svojho života alebo majetku.“
Krajina sa z bezpečného prístavu zmenila na nepriateľský tábor. Ak by Britská vláda chcela obnoviť dohodu o bezpečnosti, musela by stiahnuť prijatý zákon a prepustiť tých, ktorí boli zadržaní bez súdneho pojednávania. Ak tak neurobí, musia sa britskí moslimovia „spojiť vo svetovom islamskom tábore proti svetovému križiackemu táboru.“
Mohammed pokračoval verejnými hrozbami Britom: „Ak bude britská vláda naďalej zaobchádzať s moslimami takýmto spôsobom, odpoveď moslimov bude strašlivá,“ pričom zdôraznil možnosť samovražedných bombových atentátov uskutočňovaných pod vedením al-Kájdy. Západné vlády si musia uvedomiť, že pokiaľ nezmenia kurz, moslimovia im „budú udeľovať 11. september deň po dni, znovu a znovu!“
Keď sa Sean O'Neil a Yaakov Lappin z londýnskych Times spýtali Mohammeda na dohodu, odpovedal, že jeho definícia Veľkej Británie ako Miesta vojny bola „teoretická“ a poskytol menej bojachtivú reinterpretáciu:
Znamená to, že moslimovia tu už dávno nemôžu nájsť útočisko a bezpečie, preto by mali uvažovať o tom, že opustia túto krajinu a vrátia sa späť do svojej vlasti. V opačnom prípade sa nachádzajú v stave obliehania a my samozrejme nechceme žiť v stave obliehania.
Vo chvíli, keď sa menej kontroloval, Mohammed uviedol, že preňho „život neveriaceho nemá žiadnu hodnotu.“
Včerajšie výbuchy označili koniec „dohody o bezpečnosti“. Dúfajme, že označujú tiež koniec éry naivity, a že britské úrady začnú predchádzať terorizmu namiesto toho, aby čakali na to, že sa stanú jeho obeťami.
