Kľúčovou otázkou, ktorou sa otvoril boj, týkajúci sa dvanástich dánskych karikatúr moslimského proroka Mohameda je: bude sa Západ pridŕžať svojich tradícií a princípov, vrátane slobody prejavu, alebo vnútia moslimovia Západu svoj spôsob života? V konečnom dôsledku tu neexistuje kompromis: buď si obyvatelia Západu uchránia svoju civilizáciu, vrátane práva na urážku či rúhanie sa, alebo nie.
Omnoho presnejšie, pristúpia obyvatelia Západu na dvojité štandardy, podľa ktorých môžu moslimovia slobodne urážať judaizmus, kresťanskvo, hinduizmus a budhizmus, zatiaľ čo Mohamed, islam a moslimovia budú proti urážkam požívať imunitu? Moslimovia publikujú bežne omnoho útočnejšie karikatúry, než boli tie dánske. Sú oprávnení, aby ich zverejňovali pri plnej ochrane pred podobnými urážkami?
Nemecký časopis Die Welt poukázal na túto otázku v úvodníku: „Protest moslimov by mohol byť vnímaný omnoho vážnejšie, ak by boli menej pokryteckými. Keď sýrska televízia odvysielala v prime time dokumentárnu drámu znázorňujúcu rabínov ako kanibalov, imámovia boli ticho.“ Napokon, imámovia tiež neprotestovali proti podupaniu kresťanského kríža zobrazeného na dánskej zástave.
Hlbšie idúcim problémom však nie je moslimské pokrytectvo, ale snahy islamu o mocenskú nadvládu. Dánsky vydavateľ Fleming Rose, ktorý zverejnil karikatúry, uviedol, že ak moslimovia trvajú na tom, „aby som sa ja, ako nemoslim, podriadil ich tabu … žiadajú ma o to, aby som sa podriadil.“
Presne. Robert Spencer právom vyzval slobodný svet k tomu, aby sa postavil „rezolútne za Dánsko.“ Informatívny časopis Bruselský žurnál vyhlasuje, „My všetci sme teraz Dánmi.“ Niektoré vlády to pochopili takto:
- Nórsko: „Nebudeme sa ospravedlňovať, pretože v krajine, ako je Nórsko, s garanciami slobody prejavu, sa nemôžeme ospravedlňovať za to, čo uverejňujú noviny,“ uviedol premiér Jens Stoltenberg.
- Nemecko: „Prečo by sa mala nemecká vláda ospravedlňovať (za karikatúry uverejňované v nemeckých novinách)? Je to vyjadrenie slobody tlače, povedal minister vnútra Wolfgang Schauble.
- Francúzsko: „Politické karikatúry samou svojou povahou zveličujú skutočnosť. A ja uprednostňujem zveličovanie karikatúr pred zveličovaním cenzúry,“ uviedol minister vnútra Nicolas Sarkozy.
Iné vlády sa, chybne, ospravedlnili:
- Poľsko: „Hranice správne chápanej slobody vyjadrovania boli prekročené,“ uviedol premiér Kazimierz Marcinkiewicz.
- Veľká Británia: „Opätovné uverejnenie týchto karikatúr nebolo nevyhnutné, bolo to necitlivé, bez rešpektu, a bolo chybné,“ povedal minister zahraničných vecí Jack Straw.
- Nový Zéland: za „bezdôvodne útočné,“ označil karikatúry minister obchodu Jim Sutton.
- Spojené štáty: „Podnecovanie etnickej alebo náboženskej nenávisti týmto spôsobom je neakceptovateľné,“ povedala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Janelle Hironymus.
Je zvlášne, že zakiaľ si „stará Európa“ zachovala tvár, anglosféra sa zachvela. Reakcia americkej vlády bola natoľko hanebná, že si získala pochvalu vedúcej islamistickej organizácie v krajine, Rady pre americko-islamské vzťahy (Council on American-Islamic Relations). To by však nemalo byť veľkým prekvapením, pretože Washington je známy svojím preferenčným zaobchádzaním s islamom. Pri dvoch predchádzajúcich príležitostiach tiež prejavila svoju slabosť pri riešení prípadov týkajúcich sa urážky Mohameda.
V roku 1989 vydal Ajatolláh Chomejní príkaz, ktorým vyzval moslimov k tomu, aby zabili Salmana Rushdieho za satirizovanie Mohameda v jeho magicko-realistickom románe Satanské verše. Namiesto toho, aby sa prezident George H. W. Bush zasadil za záchranu autorovho života, postavil Satanské verše a výrok smrti na jednu úroveň tým, že oba nazval „útočnými“. Vtedajší minister zahraničných vecí James A. Baker III. označil Chomejního výrok len za „poľutovaniahodný“.
Ešte hoší bol prípad, ktorý sa stal v roku 1997, keď izraelská žena rozšírila plagát, ktorý zobrazoval Mohameda ako prasa. Americká vláda hanebne zanechala svoju ochranu slobody prejavu. Hovorca Ministerstva zahraničných vecí Nicholas Burns na pokyn prezidenta Billa Clintona nazval túto ženu „chorou, alebo … nenávistnou“ a vyhlásil, že „si zaslúži, aby bola za tieto poburujúce útoky na islam uväznená.“ Ministerstvo zahraničných vecí uprednostňuje uväznenie pred slobodou prejavu? Ešte strašnejší bol kontext tohto vzplanutia. Ako som už pred časom spomenul, celé týždne som sa zúčstňoval briefingov Ministerstva zahraničných vecí a „nenašiel som nič, čo by sa blížilo takémuto hanlivému tónu vo vzťahu k hrôzam, ktoré sa udiali v Ruande, kde stratili svoje životy státisíce ľudí. Naopak, Bush bol úplne pozorný a diplomatický.“
Západné vlády by mali podstúpiť krátky intenzívny kurz o islamských zákonoch a historicky dodržiavaných moslimských záväzkoch na podrobenie nemoslimov. Mali by začať tým, že si prečítajú knihu Efraima Karsha, Islamský imperializmus: História (Islamic Imperialism: A History), ktorú onedlho vydá Yale.
Národy, ktoré chcú zostať slobodné, musia stáť bezpodmienečne na strane Dánska.
