Násilie moslimov, ktoré bolo odpoveďou na komentáre pápeža sa hodia do vzorca, ktorý sa vytváral a naberal na rýchlosti od roku 1989. Odvtedy šesťkrát ľudia na Západe urobili alebo povedali niečo, čo rozpútalo smrteľné hrozby a násilie v moslimskom svete. Celkový pohľad na tieto prípady nám ponúka užitočný pohľad na podstatu veci.
-
1989: Román Salmana Rashdieho Satanské verše podnietil Ajatolláha Chomejního k vydaniu rozsudku smrti pre Rushdieho a jeho vydavateľov. Odôvodnil to tým, že kniha „je proti islamu, prorokovi a Koránu.“ Následné nepokoje viedli k viac ako 20 úmrtiam, väčšine z nich v Indii.
-
1997: Americký Najvyšší súd odmietol odstrániť plastiku Mohameda z roku 1930, zobrazeného ako zákonodarcu v hlavnej pojednávacej sále. Council on American-Islamic relations (Rada pre americko-islamské vzťahy) vyvolal kvôli tomu spor, ktorý viedol k nepokojom a zraneniam v Indii.
-
2002: Americký evanjelický vodca Jerry Falwell nazval Mohameda „teroristom“, následkom bolo bombardovanie kostolov a minimálne 10 úmrtí v Indii.
-
2005: Slávny pakistanský hráč kriketu Imran Khan sa chytil nepravdivého príbehu uverejneného v časopise Newsweek, v ktorom sa uvádza, že americkí vyšetrovatelia v Guantanamo Bay „v snahe odvrátiť podozrenie spláchli v toalete Korán.“ Podnietil tak protesty v celom moslimskom svete, ktoré viedli k najmenej 15 úmrtiam.
-
Február 2006: Dánske noviny Jyllands-Posten uverejnili dvanásť karikatúr Mohameda, čím podnietili Ahmeda Abdel Rahman Abu Labana, palestínsko-arabského imáma v Kodani k rozbúreniu moslimskej verejnej mienky o dánskej vláde. Mal taký veľký úspech, že umreli stovky ľudí, väčšina z nich v Nigérii.
-
September 2006: Pápež Benedikt XVI. citoval názor byzantského cisára, ktorý hovorí, že to, čo je nové v islame, je „zlé a neľudské.“ Zapríčinilo to bombardovanie kostolov zápalnými bombami a zavraždenie niekoľkých kresťanov.
Týchto šesť opakujúcich sa príkladov ukazuje takmer dvojnásobné zvýšenie frekvencie: Medzi prvým a druhým prípadom uplynulo 8 rokov, potom to bolo 5, 3 a 1 ½ roka.
Prvý príklad – rozsudok Ajatolláha Chomejního pre Salmana Rushdieho – prišiel ako úplný šok, pretože až doteraz si nikto nevedel predstaviť, že moslimský diktátor by mohol predpisovať britskému občanovi, žijúcemu v Londýne, o čom nesmie písať. O sedemnásť rokov neskôr výzvy k potrestaniu pápeža (vrátane jednej pred Westminsterskou katedrálou v Londýne) nadobúdajú až príliš dôverný charakter. Vzbury sa stávajú rutinou, takmer predvídateľnou. A čím sa moslimská citlivosť stáva rozrušenejšou, citlivosť ľudí na Západe je tým flegmatickejšia.
 Plastika Mohameda na americkom Najvyššom súde. |
|
Islamisti ignorujú subtílnosti. Rushdieho magický realizmus, pozitívny zámer s plastikou na Najvyššom súde, nepravdivý príbeh o splachovaní Koránu (skúsil niekto spláchnuť knihu v toalete?), neškodná povaha dánskych karikatúr, alebo subtílnosti v prejave Benedikta – nič z toho nehrá žiadnu úlohu.
Čo vyburcovalo moslimské davy a čo tak neurobilo, je nepredikovateľné. Satanské verše neboli vôbec natoľko ofenzívne pre citlivosť moslimov, ako množstvo iných písomností, stredovekých, novodobých a súčasných. Ďalší americkí evanjelisti povedali o Mohamedovi horšie veci než reverend Falwell. Južanský kazateľ Jerry Vines nazval moslimského proroka „pedofilom, posadnutým diablom, ktorý mal 12 manželiek,“ bez toho, že by nasledovalo násilie. Prečo to, že nórsky kazateľ Runar S¢gaard považoval Mohameda za „zmäteného pedofila“, zostalo predmetom lokálneho sporu, zatiaľ čo dánske karikatúry vyvolali spor celosvetový?
Jednou odpoveďou je, že islamisti s medzinárodným dosahom (Ajatolláh Chomejní, CAIR, Khan, Abu Laban) hrajú pri transformácii všeobecného pocitu nespokojnosti do operatívnej zúrivosti kľúčovú úlohu. Ak islamisti nebudú agitovať, veci zostanú relatívne v kľude.
Rozsah násilia je ešte menej predikovateľný – nemožno predpokladať, že karikatúry spôsobia viac smrteľných prípadov a pápežov prejav menej. A prečo sa deje toľko násilia v Indii?
Tieto incidenty objasňujú totálny nedostatok reciprocity na strane moslimov. Saudská vláda zakazuje Biblie, kríže a Dávidove hviezdy, zatiaľ čo moslimovia bežne uverejňujú dráždiace karikatúry židov.
Za týmito šiestimi opakujúcimi sa príkladmi podráždenia a agresie sa neskrýva žiadne sprisahanie, ale pri retrospektívnom posúdení sa spájajú a vytvárajú jednotnú pokračujúcu kampaň zastrašovania, a s určitosťou možno povedať, že jej bude ešte viac. Základné posolstvo – „Vy Západniari už nemáte privilégium na to, aby ste povedali o islame, prorokovi a Koráne to, čo chcete, islamské zákony budú vládnuť aj nad vami“ – toto posolstvo sa bude stále vracať dovtedy, kým sa ľudia na Západe podriadia, alebo moslimovia pochopia, že ich úsilie zlyhalo.
