Islamské právo požaduje od moslimov mnoho; nakoľko úspešne plnia jeho príkazy?
Scheherazade S. Rehman a Hossein Askari z Georgetown University poskytli odpoveď v článku "How Islamic are Islamic Countries?" (Do akej miery sú moslimské krajiny islamské) uverejnenom v roku 2010. Potvrdzujú v ňom islamské učenie a kalkulujú, ako dobre je aplikované v 208 krajinách a teritóriách. Postulujú štyri samostatné indexy (ekonómia, právo a vládnutie, ľudské a politické práva, medzinárodné vzťahy); potom ich spájajú do jedného celkového indexu, ktorý nazývajú IslamicityIndex (Index Islamicity).
 EI2 je skratka pre Index hospodárskej islamicity; LGI2 pre Index Islamicity práva a vládnutia; HPI2 pre Index Islamicity ľudských a politických práv; a IRI2 pre Index Islamicity medzinárodných vzťahov. Spolu tvoria Index Islamicity (I2). |
Možno je prekvapujúce, že desiatimi krajinami, ktoré sú na vrchole zoznamu Islamicity, sa ukazuje byť, počnúc vrcholom, Nový Zéland, Luxembursko, Írsko, Island, Fínsko, Dánsko, Kanada, Veľká Británia, Austrália a Holandsko. Desať krajín v spodnej časti predstavujú Mayotte, Západný breh a Pásmo Gazy, Somálsko, Isle of Man, Eritrea, Sudán, Normanské ostrovy, Irak, Komory a Angola. Inak povedané, žiadna z desiatich top "islamských" krajín nemá majoritu moslimov, ale v siedmich z desiatich krajín v spodnej časti zoznamu tvoria polovicu alebo viac obyvateľstva moslimovia.
 Vitajte na Novom Zélande, prekvapujúcej krajine, ktorá najlepšie uplatňuje islamské učenie. |
Malajzia, krajina s len biednou moslimskou majoritou má na zozname najvyššie poradie, pozíciu č. 38 od vrcholu. Kuwait, rozprávkovo bohatý vývozca ropy, má v zozname najvyššie poradie z krajín s vysokou moslimskou majoritou, pozíciu č. 48. Jordánsko má najvyššie poradie z krajín bez ropného bohatstva s vysokou moslimskou majoritou, pozíciu č. 77.
Ak vezmeme ako vzorku 57 členov Organizácie islamskej spolupráce (OIC) a (budeme ignorovať veľkosť populácie, tak Maledivy s objemom populácie 300 000 budú mať rovnakú váhu ako Indonézia s populáciou 237 miliónov), ich celkový výsledok bude pozícia č. 139, alebo výrazne nižšia než pozícia v polovici poradia č. 104 (t. j. prostredná pozícia medzi 208 skúmanými krajinami). Inými slovami, podľa tejto štúdie, svet sa ako celok voľky-nevoľky riadi islamskými prikázaniami, lepšie než to robia krajiny s moslimskou majoritou.
Skutočný výsledok pre moslimské krajiny bude pravdepodobne ešte nižší než pozícia č. 139, sčasti z technických a štatistických dôvodov, sčasti preto, lebo výsledky výskumu boli publikované v roku 2010, predtým ako začal vystrájať turecký premiér a predtým, než začali nepokoje v arabskom svete: Turecku patrí pomerne vysoký index, č. 103, Mali č. 130, a Sýrii č. 186; ich súčasné skóre by bolo na škále Islamicity určite omnoho nižšie. Odhadujem, že kombináciou týchto faktorov by reálne celkové skóre pre moslimov predstavovalo pozíciu č. 175.
Index Islamicity prospešne kvantifikuje moju teóriu dvoch súčastí (ako som to prezentoval v knižkách, ktoré boli publikované pred viac ako 30 rokmi o vojakoch z radov otrokov a islame vo verejnom živote) o islame a politike: (1) Požiadavky islamu sú vo svojej podstate pre moslimských vládcov príliš ťažko dosiahnuteľné, odcudzujú moslimskú populáciu od svojich vlád, vedú k širokej priepasti medzi vládcami a ovládanými a k chamtivým autokratom, ktorí pohŕdajú záujmami svojich poddaných. (2) Na doplnenie tohto problému, približne 1800 moslimov si uvedomilo, že zaostávajú za ne- moslimami v každej oblasti ľudskej činnosti, čo je príčinou takých symptómov, ako je zúfalstvo, iracionalita, konšpiratívnosť a islamizmus.
Pán Askari sa spytoval na moju tézu a nesúhlasí. V liste, ktorý mi poslal, obviňuje "oportunistických religióznych vodcov", ktorí "deformujú islamské učenie a okrádajú náboženstvo pre svoje vlastné osobné zisky." Tvrdí, že ich chamtivosť umožňuje "despotickým a skorumpovaným vládcom mariť rozvoj efektívnych inštitúcií". A nakoniec, koloniálne a imperiálne mocnosti využívajú tieto podmienky pre svoje vlastné zisky." Inými slovami, podľa jeho názoru ide o zlovestnú triádu náboženských, politických a západných síl, ktoré vytvárajú zvrátený kruh, ktorý blokuje pokrok.
Moja odpoveď: Ak sú so zlyhaním prezentované zdanlivo ušľachtilé ideály (komunizmus, islamské právo), prívrženci inštinktívne dávajú vinu ľudskému zlyhaniu skôr než ideálom; musíme sa viac snažiť, konať lepšie. V určitom bode však, ak cieľ nebol nikdy realizovaný, logicky a nevyhnutne prichádza k k obviňovaniu samotných ideálov. Štrnásť storočí zlyhaní by mohlo byť dostatočne dôkladným experimentom.
 Napriek wahábistickej ideológii a kontroly Mekky Saudská Arábia aplikuje islamské učenie menej než robí väčšina krajín. |
Vezmime si špecifický prípad Saudskej Arábie: Ak aplikácia wahábistickej doktríny počas 2½ storočia, stabilná vláda a kontrola Mekky a Mediny trvajúca takmer storočie a nezaslúžené bohatstvo a lakomstvo naďalej necháva krajinu na úbohej pozícii č. 131, ako môže nejaká spoločnosť dúfať, že dosiahne islamské ideály?
Askari obviňuje moslimov; ja obviňujem islam. Tento rozdiel má obrovské dôsledky. Ak sú moslimovia vinníkmi, veriaci namajú na výber, musia pokračovať a pokúšať sa splniť islamské učenie, tak ako sa o to pokúšali už viac ako tisíc rokov. Ak je problémom islam, riešenie spočíva v prehodnotení tradičných interpretácií viery a v jej reinterpretácii takými spôsobmi, ktoré vedú k úspešnému životu. Toto úsilie by sa mohlo začať prieskumnou cestou na Nový Zéland.
