Väčšinu času písania som v roku 2023 strávil prácou na knihe, takže počet článkov v posledných rokoch klesol. Štatistiky návštevnosti na DanielPipes.org naznačujú, že nasledujúcich desať článkov sú moje najčítanejšie články publikované v roku 2023, vo vzostupnom poradí. (Gary Gambill z Middle East Forum láskavo poskytol tabuľky a pomohol so zhrnutiami.)
10. Ako môže Izrael zvíťaziť v palestínskom konflikte? (7. január)
V rozhovore pre Jerusalem Post tvrdím, že vyriešenie palestínsko-izraelského konfliktu "vyžaduje, aby Palestínčania stratili nádej". Táto úvaha "presne protirečí predpokladu dohôd z Osla", podľa ktorých ekonomické výhody "prinesú Palestínčanom prosperitu, deradikalizujú ich a spravia z nich skutočných partnerov pre mier". Ale o 30 rokov neskôr si "Palestínčania zachovávajú fantáziu o odstránení židovského štátu", čo je cieľ, proti ktorému "treba bojovať tak, že ich prinútime ho opustiť, nie tým, že ho budeme živiť nádejou".
9. Násilie nie je pre Izrael najväčšou palestínskou hrozbou (2. február)
Vražedné násilie Palestínčanov "predstavuje pre krajinu menšiu hrozbu ako... ich kampane delegitimizácie", ktoré "podnecujú toxické nepriateľstvo, najmä na ľavici a medzi moslimami, ktoré ohrozuje dlhodobý blahobyt a bezpečnosť Izraela." 7. október potvrdil tento argument, keď sa vojna iniciovaná Hamasom skončí zničením jeho vojenského aparátu pred tým, ako bude jeho základný cieľ vyvolať celosvetové "toxické nepriateľstvo" voči Izraelu úspešný.
8. V Gaze je možný slušný výsledok (17. október)
Budúcnosť Gazy "deň potom, čo" Izrael zlikviduje Hamas, nie je napriek prehnaným obavám taká hrozná. Za posledných 15 rokov Gazania "vydržali niečo monštruózne a možno jedinečné v ľudských skúsenostiach: vykorisťovanie ich vládcami ako potravy pre delá pre styk s verejnosťou". Aj keď to urobilo z Hamasu veľmi nebezpečného protivníka, vyzrela tu aj populácia pre neislamistickú vládu.
Väčšina obyvateľov Gazy pochopiteľne "nechce slúžiť ako pešiaci v obsedantnom a iluzórnom džiháde proti Izraelu". Celé roky "hlasovali nohami" a pri každej príležitosti sa snažili emigrovať. Keď Izrael vyhladí Hamas z Gazy, "Izrael môže odôvodnene očakávať, že nájde množstvo obyvateľov pripravených spolupracovať s novou autoritou na vytvorení administratívy, ktorá by ich mohla vrátiť do normálneho života."
7. Izrael sa rýchlo vrátil k svojej starej zlej politike (17. november)
Napriek mnohým rečiam o víťazstve premiéra Benjamina Netanjahua od 7. októbra a prieskumu, ktorý ukazuje, že izraelská verejnosť schvaľuje nový tvrdý prístup, "izraelské úrady a ich bezpečnostné zriadenia vykazujú známky návratu k svojej starej neúspešnej politike, ešte predtým, ako boli všetky telá pochované." Známky toho, že predvojnový étos, ktorým sa riadila politika Hamasu – že "obohacovanie dáva Palestínčanom niečo, čo môžu stratiť, skrotí ich a zníži ich sklon k agresii" – sa hojne vracia, od obnovenia dodávok paliva do Gazy len 20 dní po masakre Hamasu po schválenie pracovných povolení pre Palestínčanov zo Západného brehu Jordánu.
6. Hamas vs. Gazania (8. november)
Hamas vykorisťuje obyvateľstvo Gazy historicky jedinečným spôsobom. Zatiaľ čo autokratickí protivníci bežne obetujú vojakov pre zisk na bojisku, samotný Hamas "obetuje civilistov na účely vzťahov s verejnosťou" a vo veľkom počte. Nielenže odmieta pohnúť prstom pri evakuácii civilistov z vojnovej zóny (alebo im poskytnúť úkryt pred bombami), aktívne blokuje a dokonca strieľa na tých, ktorí sa snažia uniknúť masakru.
Samozrejme, islamistická ideológia Hamasu umožňuje toto bezcitné ignorovanie moslimských životov, ale skutočným hnacím motorom je, že Hamas vie, ako čítať postoje ľudí na medzinárodnej úrovni. "Čím viac nešťastia znášajú Gazania, tým širšiu a vehementnejšiu podporu získajú od antisemitov akéhokoľvek presvedčenia." Protijed je zrejmý: Izrael musí "vyhladiť Hamas a jeho odporné činy, potom zriadiť v Gaze slušnú administratívu, ktorá nebude pokračovať v nasadzovaní takých ponižujúcich taktík."
5. Irene Pipes (1924-2023): Poďakvanie (31. júl)
Pocta mojej matke Irene Pipes sa pokúša zachytiť jej postavu: extrovertnú a spoločenskú, s "talentom na priateľstvo". Dopĺňala môjho otca Richarda, profesora. "On bol intelektuál, ona nie; ona spoločenský motýľ, on už chce ísť domov." Ako takmer všetci ostatní v rodine, aj moja matka utiekla z Poľska a pred holokaustom. V neskorších rokoch sa znovu spojila so svojím rodiskom a trávila tam asi mesiac ročne. Jej smrť znamená smrť posledného prisťahovalca v mojej rodine, ktorý si pamätal predvojnové Poľsko.
4. Ako sa Obamovo moslimské detstvo stalo tabuizovanou témou (23. jún)
Pred pätnástimi rokmi moja prezentácia jasných dôkazov o tom, že Barack Obama bol vychovaný ako moslim pred prijatím kresťanskej viery, vyvolala intenzívny odpor. Akákoľvek diskusia o tejto "obrovskej biografickej nepríjemnosti" bola odsudzovaná vo veľkej časti politického spektra, dokonca aj konzervatívna tlač sa tejto téme vyhýbala. Keďže Obamova "sakrálna kvalita" postupom času stráca svoj lesk, očakávam, že budú moje dôkazy potvrdené. Potom sa "historici budú veľmi zaujímať o jeho detskú náboženskú príslušnosť... [a] ako v modernej demokratickej spoločnosti dokáže odhodlaný kandidát potlačiť aj tie najdôležitejšie a najrelevantnejšie informácie."
3. Rýchly návrat katastrofálnej politiky Izraela (Zima 2024)
Táto hĺbková nadväznosť na článok pred niekoľkými týždňami (č. 7 vyššie) skúma oživenie falošného presvedčenia, že odmietaví palestínski vodcovia môžu byť "kúpení alebo umiernení prostredníctvom ekonomických výhod". Čiastočne táto zmena vyplynula zo zmeny izraelskej verejnej mienky – prevažne v prospech vykorenenia Hamasu v týždňoch po 7. októbri. "Politici a bezpečnostný establishment odrazili predchádzajúce úvahy zo strategickej reality (napr. dohody z Osla, ústup z Gazy), ale nie túto. Tu verejnosť odsunula zničenie Hamasu nabok v prospech záchrany rukojemníkov."
Prečo potom Netanjahuova vláda ustúpila tlaku verejnosti a vyhovela požiadavkám Hamasu (spomalením tempa a dokonca pozastavením pozemnej ofenzívy, obnovením dodávok paliva do Gazy atď.). Odpoveď: "To, že ten istý vedúci tím, ktorý 7. októbra tiež podpísal dohodu o rukojemníkoch, sotva prekvapí: zodpovednosť spôsobila, že bol zraniteľný voči výzvam rukojemníckych rodín a cudzích štátov."
2. Trýznivá cesta moslimských Afričanov do Izraela (Summer 2023)
S obvineniami, že Izrael je "štátom apartheidu" rozšírenými u ľavice, je namieste jednoduchý test čuchania: nielenže moslimskí občania Izraela neemigrujú, ale mimo Izraela "veľké počty moslimov túžia žiť medzi sionistami" a infiltrujú sa krajina dostala príležitosť – nie uskutočniť vražedné útoky, ale využiť svoj ekonomický úspech, úroveň zdravotnej starostlivosti, právny štát a fungujúcu demokraciu.
Príliv desiatok tisíc prevažne moslimských Afričanov zo Sudánu a Eritrey v rokoch 2006 až 2012 ilustruje tento jav. Na rozdiel od "nahnevaného oratória Organizácie Spojených národov alebo hlúpej bigotnosti profesora blízkovýchodných štúdií...to, že moslimskí migranti opúšťajú svoje krajiny pôvodu, cestujú na veľké vzdialenosti, zažívajú hrozné skúsenosti v Egypte a hľadajú šance v židovskom štáte jednoznačne odhaľuje široké, ale skryté uznanie Izraela" v častiach moslimského sveta, ktoré sú vonkajšími pozorovateľmi málo sledované.
1. Izrael má príležitosť zničiť Hamas (7. október)
V deň útoku 7. októbra som uverejnil článok o 3:30 EDT (východný čas), v ktorom som si to zdanlivo riskol a vyzval som Izrael, aby "zničil Hamas"; pred týmto dňom som bol izolovaný pri volaní po takomto kroku. Na moje prekvapenie sa tento názor rýchlo stal konsenzuálnym názorom v Izraeli a ďaleko za jeho hranicami (napr. Európsky parlament rozhodol, že "teroristickú organizáciu Hamas treba zlikvidovať").
Súvisiace témy: Daniel Pipes autobiographical
