Moje najmladšie dieťa je v 11. triede, takže je čas obuť si znovu topánky a pozrieť si niektoré vysoké školy. Po tom, ako som si tento týždeň prešiel niekoľké v okolí Bostonu, ponúkam niekoľko dojmov:
 Prednáška o prijímaní v inštitúcii v oblasti Bostonu. |
Návštevy univerzity sú organizované pôsobivým spôsobom a rovnako, koná sa jedna doobeda a jedna v popoludňajších hodinách. Po príchode sa rodina zaregistruje, dostane brožúrku, potom si vypočuje čulý prejav asistenta riaditeľa pre prijímanie, ktorý trvá asi hodinu, väčšinou je to o univerzite (koľkí boli ocenení Nobelovou cenou, koľko je tam univerzitných športov, koľko krajín je zastúpených v študentských skupinách) a pár vecí o procese prijímania (termín, na čo sa kladie dôraz, vyžadované skúšky). Po skončení prednášky vkĺznu do miestnosti študentskí sprievodcovia, 100-200 členov rodiny náhodným spôsobom rozdelia do asi desiatich skupín, odchádzajú na ďalšiu hodinu sprevádzaní po kampuse a štebotavý šudet sa im pochváli učebňami, reštauráciami a ubytovacími priestormi.
 Jedna zo škôl vyžaduje od študentov, aby si dali zosnímať odtlačky prstov pred vstupom do jedálne. |
Takmer identický formát je rovnako nudný ako užitočný, pretože umožňuje študentom i rodičom jednoduchšie porovnanie jabĺk s jablkami, teda dvoch podobných vecí. Ktoré chemické laboratóriá alebo spálne sa zdajú byť lepšie? Ktorý kampus má lepšie bezpečnostné opatrenia?
Svätý grál administratívy školy je selektivita (zadajte "percento prijatia" a názov inštitúcie do Googlu a vyskočí vám magické číslo), tieto dobre organizované výlety majú skrytú agendu podnecovania k podávaniu viacerých žiadostí. Takže príjemná, tvrdá a nerozlišujúca reklama.
V týchto prezentáciách a výletoch kráčajú odhodlane, absolútne a prudko nespomenuté dva slony v miestnosti: sex a ľavičiarstvo. Nie sme z toho veľmi múdri, jeden by si mohol predstaviť adeptov ako cudných študentov a profesorov ako politicky umiernených. Čokoľvek, čo by bolo v kontraste k tomu, je starostlivo skrývané s enormným odhodlaním.
Objavili sa rôzne náznaky, že vysoká škola je miestom pre zaparkovanie mladých ľudí na štyri roky na akúsi párty. Počas dvoch výletov po školách nám predstavili knižnicu ako miesto s rôznymi úrovňami kľudu, umiestnenej na poschodí, ale nebola tam jediná zmenka o zbierke kníh. Jedna z budov bola popisovaná tak, že má kaviareň "Dunkin' Donuts a niekoľko učební." Pri ďalšej ceste jedna zo sprievodkýň obšírne diskutovala o prednostiach Dunkin' Donuts v porovnaní so Starbucksom. Sprievodkyňa nás informovala o tom, že ona, s vyššou hodnosťou v tejto činnosti nie si je istá v tom, či Macbeth napísal Shakespeare. Najviac sme sa počudovali, keď nám povedala, že Krížová cesta bola zriadená v kampuse, "pretože teraz je Pesach."
Ak to zhrnieme, je to príjemne strávený čas, či už doobeda alebo popoludní, a mohli sme odísť s určitým názorom na vysokú školu.
