Moncef Marzouki, ktorý bol od roku 2011 do roku 2014 tuniským prezidentom, skoncipoval analýzu, v ktorej, podobne ako aj ja, predpovedá zánik islamizmu. Citujem zo skráteného prekladu uverejneného na MiddleEastEye.net pôvodnej arabskej verzie, ktorá sa objavila na Aljazeera.net.
Bývalý tuniský prezident Moncef Marzouki, v septembri 2013, keď sa zúčastnil na zasadnutí Rady pre zahraničné vzťahy, predpovedá bezprostredne hroziaci úpadok islamizmu. |
Marzouki je liberálnym aktivistom za ľudské práva, vrátil sa z exilu po tom, ako povstanie ľudu zvrhlo diktátora Zine El Abidine Ben Aliho, stal sa prezidentom v rámci dohody o rozdelení moci, ktoré nasledovalo po prvých slobodných voľbách v Tunisku v októbri 2011. Viedol vládu, v ktorej dominovala islamistická strana Ennahda. "Nemáme rovnaký názor na práva žien, ľudské práva atď.", vyžaloval sa pre Time magazine v roku 2012.
Vo svojom článku Marzouki začína tým, že stavia islamizmus do kontextu s tromi ďalšími izmami: nacionalizmus, pan-Arabizmus a komunizmus, všetky tri zažili svoj pád. Dnes, ako píše, "stojíme blízko toho, aby sme videli pokles štvrtej vlny, islamizmu, po tom, ako sme boli svedkami jeho štartu začiatkom 70. rokov, a dosiahnutia svojho vrcholu koncom 90. rokov."
Rovnako ako ostatné izmy, aj "islamizmus expandoval ako dôsledok želania spoločnosti vyriešiť všetky, alebo aspoň niektoré zo svojich problémov." Dnes sa kladú "nepríjemné otázky": "Splnili ste všetky svoje sľuby? Naplnili sa vysoké nádeeje, ktoré sa do vás vkladali? A na samom konci, čo ste dosiahli?"
Zaznamenáva furiantské islamistické úspechy, ale odmieta ich, pripomía, že Sovietsky zväz "bol považovaný za mocnosť, ktorá pretrvá ďalších tisíc rokov," ale v skutočnosti "sa zrútil ako lepenka, hoci postupne, ale nepredpokladalo to mnoho ľudí. To je presne to, čo sa stalo dnes s islamistickým prúdom."
Väčšina islamistických strán stratila svoju cestu a "zmutovala do pravicových strán, ktoré si hľadajú svoje miesto pri moci," bez ohľadu na morálku alebo princípy. Islamisti "využívajú pre tyraniu ideologické krytie, ktoré je ... represívne a skorumpované."
Marzouki nazýva väčinu ozbrojených islamistických strán "najväčšou súčasnou katastrofou, ktorej čelia arabské a moslimské národy – a dokonca islam. ... Vďaka nim nás celý svet považuje za národ, ktorý nemá čo poskytnúť, okrem šírenia terorizmu. Vnímajú nás ako hrozbu pre zvyšok sveta."
V úvodníku z roku 2013 som poznamenal, že islamistické hnutia sa stále viac štiepia podľa sektárskych, ideologických, politických a taktických línií (čo som následne detailnejšie diskutoval na tomto mieste). "Ak by sa rozštiepené tendencie udržali, bude islamistické hnutie odsúdené k zániku, tak ako fašizmus a komunizmus," napísal som, "nebude predstavovať nič viac ako civilizačnú hrozbu spôsobujúcu obrovské škody, ale nikdy nezíska prevahu."