Rovano ako ďalší pozorovatelia tureckej politiky, bol som aj ja 1. novembra ohromený, keď vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, alebo AKP) vyhlásila, že zvýšila svoj podiel hlasov v národných voľbách v porovnaní s minulým kolom volieb v júni 2015 o 9 percent a podiel na kreslách v parlamente o 11 percent.
Prieskumy verejnej mienky zhodne ukázali, že štyri veľké strany získali približne rovnaký počet kresiel, ako v júni. Malo to intuitívny zmysel; predstavujú vzájomne nepriateľské výhľady (islamistický, ľavičiarsky, kurdský, nacionalistický), nejaký podstatný pohyb medzi nimi, od jednej strany k druhej je v priebehu menej ako piatich mesiacov vysoko nepravdepodobný. To, že asi jeden z deviatich voličov sa rozhodol pre inú stranu, sa vzpiera rozumu.
 Výsledky prieskumu verejnej mienky k tureckým voľbám medzi júnom a novembrom 2015. |
Obrovský nárast hlasov pre AKP jej vrátil parlamentnú majoritu, ktorú stratila vo voľbách v júni 2015, a sľubuje prezidentovi Recep Tayyip Erdoğanovi pololegálnu cestu k diktátorským právomociam, na ktoré ašpiruje.
Mne však výsledky smrdia podvodom. Odporuje napríklad zdravému rozumu, že vojna AKP proti Kurdom by mohla podnietiť asi štvrtinu tureckých Kurdov k tomu, aby opustili pro-kurdskú stranu a odovzdali svoje hlasy AKP. A ako prichádzajú správy o neregulérnosti, podáva zhrnutie problémov Michael Rubin z AEI v magazíne Commentary:
Tureckí politickí analytici určujú Erdoğanov kvocient podvádzania na úrovni asi 5 percent – do úvahy sa berú prepchaté volebné urny, vylomeniny štátom riadených Tureckých aerolínií pri preprave urien zo zahraničia, zmiznutie volebných urien v mestách a okresoch riadených opozíciou, a takmer všetko, čo má v rukách starosta Ankary. V prípade nedeľnajších volieb sa zdá, že Erdoğanova AKP získala hlasy stoviek z tisícov mŕtvych ľudí..
Vzhľadom k histórii podvodov v tureckých voľbách to, že boli tieto voľby zmanipulované, nie je žiadnym šokom, špeciálne preto, lebo už vopred sa rozvírili reči o sofistikovaných snahách o manipuláciu výsledkov. (Pri použitých metódach spomeňme si na podvod s emisiami firmy Volkswagen).
Občania Turecka teraz čelia rozhodujúcej otázke, či majú tieto výsledky akceptovať alebo odmietnuť. Ktorá z možností preváži – strach z Erdoğanovej nemilosrdnosti, alebo zlosť na jeho podvod? Je to smutné, pretože jeho volebný coup d'état (štátny prevrat) zablokoval cestu k demokracii, ak by si Turci trúfli na odpor, budú nútení urobiť to nedemokratickými spôsobmi.
