Bezprecedentné nepokoje na celom Blízkom východe, od Maroka po Irán nás inšpirujú k trom úvahám:
Po prvé, tieto rebélie spadajú do kontextu regionálnej šachovnice, ktorú nazývam Studenou vojnou na Blízkom východe. Na jednej strane stojí blok "odporu", vedený Iránom, doňho patrí Turecko, Sýria, Libanon, Pásmo Gazy a Katar; snaží sa otriasť existujúcim poriadkom, a to poriadkom novým, zbožnejším islamským a nepriateľským voči Západu. Na druhej strane stojí blok status quo vedený Saudskou Arábiou, do ktorého patrí väčšina zvyšku regiónu (implicitne vrátane Izraela); preferuje, aby veci zostali viac – menej také, aké sú.
 Moc na Blízkom východe znamená, že Mariah Carey prišla niekomu zaspievať na súkromnú párty štyri pesničky. |
Po druhé, zatiaľ čo má vývoj v Tunisku, Líbyi, Egypte, Jemene a Bahraine veľký význam, existujú len dvaja regionálni geo-strategickí giganti – Irán a Saudská Arábia – a obaja sú potenciálne zraniteľní. Nespokojnosť s Iránskou islamskou republikou sa prejavila v júni 2009, keď zmanipulované voľby vyhnali do ulíc obrovské zástupy ľudí. A hoci sa úradom podarilo potlačiť "Hnutie zelených," nedokázali ho udusiť a zostalo v podzemí. Napriek vytrvalému úsiliu Teheránu robiť si nárok na revolty po celom regióne tým, že ich vykresľovali ako inšpirované Iránskou revolúciou v rokoch 1978-79, a ich vlastnou značku islamizmu, budú tieto revolty omnoho pravdepodobnejšie inšpirovať Iránčanov k obnoveniu ich vlastných útokov na Chomejního poriadok.
Ak by bola takáto kontrarevolúcia úspešná, dôsledky by ďaleko presahovali Irán, ovplyvnili by systém fungujúci v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, bezpečnosť Izraela, budúcnosť Iraku, celosvetový trh energií, a – snáď najrozhodujúcejší prvok zo všetkých – samotné islamistické hnutie. Islamistické hnutie na celom svete by po tom, ako by bolo zbavené najdôležitejšej vlády "odporu", začalo pravdepodobne slabnúť.
Kráľovstvo Saudskej Arábie nie je bežným štátom. Jeho moc spočíva v jedinečnej kombinácii wahábistickej doktríny, kontroly nad Mekkou a Medinou, a zásobami ropy a plynu. Okrem toho sa jej vodcovia chvália výnimočnou evidenciou nekonvenčnej politiky. A jej pád môžu spôsobiť aj geografické, ideologické a osobnostné rozdiely medzi Saudmi; kľúčovou otázkou zostáva, o koho pôjde. O šiítov, ktorí nenávidia svoj status druhej triedy a pravdepodobne by tlačili krajinu smerom k Iránu? O puristických wahábistov, ktorí opovrhujú tým, že sa monarchia prispôsobuje modernite a kopírovali by talibanský poriadok v Afganistane? Alebo, v prípade rozštiepenia, o oboch? Alebo snáď o liberálov, doteraz zanedbateľnú silu, ktorá nájde svoj hlas a bude stáť na čele zvrhnutia zastaralého, skorumpovaného a extrémistického saudského zriadenia?
Táto posledná myšlienka ma vedie k tretiemu a najmenej očakávanému postrehu: Revolty posledných dvoch mesiacov boli veľmi konštrukrívne, patriotické a s otvoreným duchom. Na uliciach sa vyslovene nevyskytoval politický extrémizmus akéhokoľvek druhu, či už zo strany ľavičiarov, alebo islamistov. Konšpiračné teórie boli útočiskom upadajúcich panovníkov, a nie nedisciplinovaných davov. Spojené štáty, Veľká Británia a Izrael viditeľne absentovali od politických hesiel. (Silný muž Líbye Muammar Kaddáfí obviňoval z nepokojov vo svojej krajine al-Kájdú, ktorá mala rozširovať halucinogénne drogy.)
 Občania odstraňujúci neporiadok na Tahrir Square symbolizujú nového občianskeho ducha. |
Pesimizmus slúži ako vodca postupu v štúdiách Blízkeho východu, a ja som známy svojím scenárom zániku. Ale s náležitým váhaním, vidím zmeny, ktoré môžu predpovedať novú éru, takú, v ktorej infantilní arabsky – hovoriaci dospejú k dospelosti. Možno si šúchať oči nad touto zmenou, očakávať obrat. Zatiaľ sa však drží.
Snáď najgeniálnejším symbolom tohto dozrievania je obraz demonštrantov, ktorí po sebe odstraňujú neporiadok na uliciach. Už viac nie sú zverencami štátu závislými od jeho služieb; náhle sú z nich občania so zmyslom pre občiansku zodpovednosť.
I keď treba byť opatrným pri zakladaní zahraničnej politikyna tomto náhlo zlepšení, bolo by chybou odmietnuť to. Povstalecké hnutie potrebuje možnosť sebanájdenia a konania ako dospelí ľudia. Prišiel čas zbaviť sa poddajnej úzkoprsosti nízkych očakávaní; skutočnosť, že niekto hovorí arabsky alebo perzsky, neznamená, že nie je schopný vytvárať demokratické prostriedky na dosiahnutie slobodného konca.
