Treba zdôrazniť, že plán pastora Terryho Jonesa na spálenie kópií Koránu v jeho kostole v Gainesville, Florida, je odporný čin, ktorý patrí k ohavnej tradícii. Odhliadnuc od tohotreba niečo poznamenať o dvoch ďalších skutočnostiach: Kupovanie kníh a ich neskoršie spálenie je v Spojených štátoch naprosto legálnym činom. Po druhé, David Petraeus, Robert Gates, Eric Holder, Hillary Clinton, a Barack Obama vyvíjali na Jonesa tlak, aby odstúpil od svojho rozhodnutia, len preto, že sa obávali moslimského násilia voči Američanom, ak by vo svojich snahách pokračoval. Ale napriek tomu, že Jones odvolal svoje rozhodnutie spáliť Korán, na protest voči jeho plánom zomrelo 5 Afgáncov a 14 Kašmírčanov.
 Palestínčania v októbri 2000 znesvätili Jozefov hrob. |
Nemenej dôležité je, že šaria očierňuje posvätnosť iných náboženstiev. Je to tradícia manifestovaná v uplynulých rokoch deštrukciou budhistických sôch v Bamiyane a znesvätením židovského Jozefovho hrobu a kresťanského Church of the Nativity. V roku 2003 vyšiel úradný predpis, v ktorom sa uvádza, že biblia je pre moslimov vhodná na použitie ako toaletný papier. Iránske úrady podľa správ v máji spálili stovky výtlačkov biblie. Táto nerovnováha, keď islam požíva imunitu a iné náboženstvá sú znevažované, už dlho prevláda v krajinách s moslimskou majoritou.
V roku 1989 Ajatolláh Chomejní náhle rozšíril toto dvojité merítko na Západ, keď nariadil, aby bol britský spisovateľ Salman Rushdie popravený z dôvodu dopustenia sa blasfémie vo svojej knihe Satanské verše. Týmto Chomejní zaviedol Rushdieho pravidlá, ktoré zostávajú stále v platnosti. Podľa nich, ktokoľvek, kto oponuje "Islamu, Prorokovi a Koránu", môže byť usmrtený; ktokoľvek, kto je v spojení s tým, kto sa dopúšťa blasfémie, musí byť taktiež popravený; a že všetci moslimovia sa majú podieľať na informačnej sieti, aby mohli naplniť túto hrozbu.
Samozrejme, tieto pravidlá odporujú základnej premise života na Západe, slobode prejavu. Ako je to zhrnuté vo výroku, "Neschvaľujem to, čo hovoríš, ale budem do poslednej kvapky krvi brániť tvoje právo povedať to," že sloboda zaručuje ochranu práva robiť chyby, urážať niekoho, nesúhlasiť s ním či rúhať sa.
Hoci Rushdieho pravidlá na začiatku Západ šokovali, stali sa odvtedy novou normou. Keď ide o islam, sloboda prejavu je je spomienkou na obdobie pred rokom 1989. Spisovatelia, umelci a vydavatelia bez váhania priznávajú, že kritizovanie islamu môže ohroziť ich životy.
 Britskí moslimovia pálili "Satanské verše" v januári 1989. |
Podobne aj dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen sa držal svojho stanoviska, keď viedli neúctivé karikatúry Mohameda v roku 2006 v Kodani k búrkam protestov: "Je to vec princípu," vyhlásil. "Ako premiér, nie je v mojej moci akýmkoľvek spôsobom obmedzovať tlač – a ani nechcem mať takú moc."
Obidva tieto incidenty viedli k nákladnému bojkotu a násiliu, avšak princípy pretromfli prospešnosť. Ostatní západní vodcovia pri obrane slobody vyjadrovania váhali. Vlády Austrálie, Rakúska, Kanady, Fínska, Francúzska, Veľkej Británie, Izraela a Holandska sa pokúšali uväzniť páchateľov, ktorí konali podľa Rushdieho pravidiel, ale bezúspešne.
Obamova administratíva sa teraz k tomuto potupnému zoznamu pripojila. Jej tlak na Jonesovu narušenú slobodu vyjadrovania o islame následne potvrdil privilegovaný status islamu v Spojených štátoch, na základe ktorého môžu moslimovia urážať iných, ale nesmú byť urážaní. Toto posunulo krajinu smerom k dhimmitude, podmienke, pri ktorej nemoslimovia uznávajú nadradenosť islamu. A nakoniec, Obama v skutočnosti presadil islamské právo, čo znamená precedens, ktorý by mohol viesť k ďalším formám nútenej poddajnosti voči šarii.
Obama by mal nasledovať príklad Rasmussena a presadzovať princípy slobodného prejavu. Jeho zlyhanie znamená, že Američania sa musia stretávať a odolávať ďalšiemu používaniu Rushdieho pravidiel či iných aspektov šarie zo strany americkej vlády.
