 Major Nidal Malik Hasan, džihádista z Fort Hood na obrázku z roku 2000. |
Establišment – ochrancovia zákona, politici, médiá a akademický svet – stoja na jednej strane tejto diskusie a tvrdia, že určitý druh tlaku spôsobil, že 39 ročný major Nidal Malik Hasan zabil 5. novembra v pevnosti Fort Hood 13 osôb a dalších 38 zranil.
Nie sú jednotní v jednotlivostiach, niektorí prezentujú Hasana ako obeť "rasizmu", "obťažovania, ktoré zakúsil ako moslim," "pocitu nespolupatričnosti," "pre-traumatickej stresovej poruchy," "mentálnym problémom," "emocionálnym problémom," "nadmernému množstvu stresu," alebo tomu, že jeho nasadenie do Afganistanu bolo jeho "najhoršou nočnou morou." Tomu zodpovedajú typické titulky v novinách: "Spôsob myslenia samotárskeho majora je tajomstvom."
Prípady násilia na neveriacich moslimoch inširovali tých, ktorí pokladajú Hasana za obeť, k hľadaniu nových a imaginatívnych ospravedlnení. K farbistým príkladom (uvedené v mojom článku a na weblogovom vstupe o popieraní islamistického terorizmu) patrí:
- 1990: "Predpisovanie liekov na … depresiu" (vysvetľovanie zavraždenia rabína Meir Kahane)
- 1991: "Nevydarená lúpež" (zavraždenie Makina Morcosa v Sydney)
- 1994: "Agresívne správanie sa vodiča" (zabitie náhodného žida na Brooklyn Bridge)
- 1997: "Mnoho, mnoho nepriateľov v jeho hlave" (smrtľné výstrely na Empire State Building)
- 2000: Dopravná nehoda (útok na autobus so židovskými školákmi blízko Paríža)
- 2002: "Pracovná hádka" (dvojnásobná vražda na medzinárodnom letisku LAX)
- 2002: "Búrlivý [rodinný] vzťah" (Beltway snipers)
- 2003: "Problematický postoj" (Hasan Karim Akbar – útok na na kolegov – vojakov, pri ktorom boli dvaja usmrtení)
- 2003: Duševná choroba (vražda Sebastiana Sellama)
- 2004: "Pocit osamelosti a depresia" (explózia v talianskej Brescii pred reštauráciou McDonald's)
- 2005: "Spor medzi podozrivým a ďalším členom personálu" (zúrivý amok v domove dôchodcov vo Virgínii)
- 2006: "Averzia voči ženám" (vražedný zúrivý útok v Jewish Federation of Greater Seattle)
- 2006: "Jeho nedávna, zaranžovaná svadba ho mohla stresovať" (zabitie s použitím SUV v Severnej Kalifornii)
 Seržant Hasan Karim Akbar, obvinený z vraždy dvoch kolegov-vojakov v roku 2003. |
Ako zakladateľ školy interpretácie džihádu odmietam tieto vysvetlenia ako slabé, zahmľujúce a apologetické. Džihádistická škola, ešte stále v minorite, vníma Hasanov útok ako jeden z mnohých prípadov úsilia o porážku nevercov a nastolenie islamského práva. Pripomeňme si predchádzajúci prípad náhleho syndrómu džihádu v americkej armáde, rovnako ako početné prípady nie smrteľných džihádistických útokov proti Pentagonu a históriu Moslimského násilia na americkej pôde.
Ďaleko od toho, aby sme boli mystifikovaní Hasanom, vidíme ohromujúci dôkaz jeho džihádistických zámerov. Rozdával Korán susedom len krátko pred tým, ako sa vydal na svoj zúrivý útok a kričal "Allahu Akbar," džihádistický výkrik, keď vypálil viac ako 100 výstrelov z dvoch revolverov. Jeho nadriadení ho údajne podmienečne odsúdili za nenáležité obracanie na islam.
Poznamenávame, čo o ňom povedali jeho bývalí kolegovia: Jeden z nich, Val Finnell, citoval Hasana, ktorý povedal, "Som v prvom rade moslim, a v druhom rade Američan," a pripomína, že Hasan ospravedlňoval samovražedný terorizmus; ďaší, plukovník Terry Lee, si spomína, že Hasan "vyhlasoval, že moslimovia majú právo povstať a zaútočiť na Američanov"; tretí, psychiater, ktorý veľmi úzko spolupracoval s Hasanom, ho popisuje ako "takmer agresívneho v otázke byť moslimom."
A nakoniec, džihádistická škola myslenia pripisuje dôležitosť islamským autoritám, požaduje od moslimských vojakov, aby odmietli bojovať proti svojim súvercom, čím poskytuje základňu pre náhly džihád. Napríklad v roku 2001 egyptský mufti Ali Gum'a, v odpovedi na americký útok na Taliban vyhlásil fatvu, keď stanovil, že "moslimský vojak sa musí zdržať (účasti) na tejto vojne." Samotný Hasan zopakoval túto správu, keď radil mladému moslimovi, Duane Reasonerovi Jr., aby nevstupovel do armády Spojených štátov, pretože "Moslimovia by nemali zabíjať moslimov."
Hoci je vysvetlenie založené na džiháde naprosto a úplne presvedčivejšie než vysvetlenie formou obete, je omnoho ťažšie ho vysloviť. Každému sa zdá ľahšie obiňovať agresivitu vodiča, Accutane, alebo aranžovanú svadbu, než diskutovať o islamistických doktrínach. A tak, predikcia: to, čo nazýva Ralph Peters "neospravedlniteľnou politickou korektnosťou" armády, pripíše oficiálne Hasanov útok jeho prenasledovaniu, a džihád ponechá nespomenutý.
A tak armáda zaslepí sama seba a nepripraví sa na ďalší džihádistický útok.
