Je prekvapujúce, že z kombinácie nedomysleného stretnutia v Annapolise a slabého izraelského premiéra Ehuda Olmerta („Mier dosiahneme ústupkami“) vzniklo niečo užitočné. Olmert, rozchádzajúc sa so svojimi predchodcami, odvážne požadoval, aby jeho palestínski partneri v rokovaniach akceptovali trvalú existenciu Izraela ako židovského štátu, čím vyvolal usvedčujúcu odpoveď.
Dovtedy, kým Palestínčania neuznajú Izrael ako „židovský štát“, vyhlásil Olmert 11. novembra, nebudú rozhovory v Annapolise pokračovať. „Nemám v úmysle prikročiť k žiadnemu kompromisu v otázke židovského štátu. Toto bude podmienkou nášho uznania palestínskeho štátu.“
 Saeb Erekat (vľavo), hlava Vyjednávacieho oddelenia PLO, s americkou ministerkou zahraničných vecí Condoleezzou Riceovou. |
|
Nanesenie tejto dôležitej témy je úspechom, pretože konečne sústredilo pozornosť na to, čo je centrálnou témou arabsko-izraelského konfliktu – sionizmus, židovské národné hnutie, na tému, ktorá býva vo vrave rokovaní zvyčajne ignorovaná. Takmer od zrodenia sa štátu sa rokovania sústreďovali na také vedľajšie otázky ako hranice, rozmiestnenie vojenských jednotiek, zbrojenie a kontrola zbraní, sväté mestá, prírodné zdroje, právo na bývanie, diplomatické zastúpenie a zahraničné vzťahy.
Palestínske vedenie rýchlo a jednoznačne odpovedalo na Olmertovu požiadavku:
- The Higher Arab Monitoring Committee (Najvyššia arabská monitorovacia komisia) v Nazarete jednomyseľne vyzvala Palestínsku autonómiu, aby neuznala Izrael ako židovský štát.
- Salam Fayad, „premiér“ Palestínskej autonómie: „Izrael môže sám seba definovať ako chce, ale Palestínčania ho nikdy neuznajú ako židovský štát.“
- Yasser Abed Rabbo, generálny sekretár výkonného výboru Organizácie pre oslobodenie Palestíny: „Táto otázka nie je na programe, vznikla pre vnútorné (izraelské) použitie.“
- Ahmad Qurei, šéf palestínskych vyjednávačov: „Túto (požiadavku) absolútne odmietame.“
- Saeb Erekat, hlava Vyjednávacieho oddelenia PLO: „Palestínčania nikdy neuznajú židovskú identitu Izraela. ... Na svete neexistuje krajina, kde je náboženská identita spojená s identitou národnou.“
Erekatovo zovšeobecnenie je podivuhodné a zároveň usvedčujúce. Nielenže 56 štátov a PLO patria k Organizácii islamskej konferencie, ale väčšina z nich, vrátane PLO urobila šariu (islamské právo) hlavným zdrojom svojej legislatívy. Saudská Arábia dokonca požaduje, aby každá osoba bola moslimom.
A ďalej, religiózno-národné prepojenie sa rozšírilo i za hranice moslimských krajín. Ako uvádza Jeff Jacoby z Boston Globe, argentínske právo „podporuje rímskokatolícku vieru. Kráľovná Alžbeta II. Je hlavou anglikánskej cirkvi. V himalájskom kráľovstve Bhutan vyhlasuje ústava budhizmus za národné duchovné dedičstvo ‘. ... ‘Prevládajúcim náboženstvom v Grécku,' ako prehlasuje odsek II gréckej ústavy, je východná ortodoxná cirkev Kristova.“
Prečo teda toto akoby principiálne odmietanie uznania izraelského štátu? Možno preto, že PLO naďalej zamýšľa eliminovať Izrael ako židovský štát.
Všimnite si, že som použil slovo „eliminovať“ a nie zničiť. Je pravdou, že antisionizmus má až do dneška militaristickú formu, od vyhlásenia Gamal Abdel Nassera „hoďte židov do mora“ až k slovám Mahmúda Ahmadinedžáda „Izrael musí byť vymazaný z mapy.“ Moc Izraelských obranných síl však podnietila antisionizmus k používaniu omnoho dôvtipnejšieho prístupu akceptovania izraelského štátu, ale odstránenia jeho židovského charakteru. Antisionizmus uvažuje o niekoľkých spôsoboch, ako to dosiahnuť:
Demografia: Palestínčania by mohli premôcť židovskú populáciu Izraela, cieľ, signalizovaný ich požiadavkou na „právo na návrat“ a ich takzvanou vojnou o kolísku (war of the womb).
Politika: Arabskí občania Izraela stále viac odmietajú židovskú povahu krajiny a požadujú, aby sa stala binárodným štátom.
Teror: Stovka palestínskych útokov týždenne v období september 2000-september 2005 mala vyvolať hospodársky pokles, emigráciu a ústupky.
Izolácia: Všetky tie rezolúcie OSN, odsúdenia v úvodníkoch a agresia na univerzitách boli zamerané na to, aby vyčerpali sionistického ducha.
Arabské uznanie židovskej povahy Izraela musí mať najvyššiu diplomatickú prioritu. Až dovtedy, kým Palestínčania nezačnú formálne akceptovať sionizmus, po ktorom musí nasledovať zastavenie všetkých ich mnohostranných stratégií zameraných na eliminovanie Izraela, by mali byť rokovania zastavené a nemali by byť znovu obnovené. Až dovtedy tu neexistuje nič, o čom by sa dalo hovoriť.
