Dhabah (Debbie) Almontaser 10. augusta rezignovala na funkciu riaditeľky Khalil Gibran International Academy . Jej konanie bolo vyvrcholením významnej kampane na lokálnej úrovni, v ktorej zainteresovaní občania úspešne kritizovali vedenie New York City. Boj však pokračuje. Ďalším krokom je dosiahnutie toho, aby bola akadémia zrušená.
 Logo KGIA |
|
Koalíciu vytvorila skupina asi 150 ľudí. Energicky uskutočňovali výskumy, zúčastňovali sa na stretnutiach, živo dorážali na verejných predstaviteľov (najmä starostu Michaela Bloomberga a ministra pre školstvo štátu New York Joela Kleina) listami, novinármi s príbuzným postojom, zúčastňovali sa rozhlasových relácií a televíznych predstavení v národnej televízii. Šance nevyzerali príliš vysoké, najmä keď vedenie mesta a mestské médiá jasne podporovali otvorenie KGIA a jeho riaditeľku Almontaserovú a odmietali snahy o ich kritizovanie.
Neúprosné úsilie koalície nakoniec viedlo k situácii, ktorá nastala začiatkom augusta a donútila Almontaserovú k rezignácii. Jedna z členov koalície, Pamela Hall odfotografovala tričko s nápisom „Intifáda NYC“. Tričká predávala organizácia „Arab Women Active in Art and Media“ (Arabské ženy aktívne v umení a médiách), ktorá zdieľa spoločné priestory v Brooklyne so „Saba Asociation of American Yemenis“ (Sabská asociácia amerických Jemenčanov). Ukázalo sa, že Almontaserová je členkou oboch týchto organizácií a hovorkyňou Saba Association..
Pripúšťam, že táto výzva na tričkách k vzbure v palestínskom štýle v piatich okresoch by mohla mať s Almontaserovou len veľmi tenké vzťahy. Mohla by zachovávať svoje mesiace pretrvávajúce mlčanie, ktoré jej výborne poslúžilo. Riaditeľka KGIA však má za sebou aj dlhú históriu prejavov orientovaných na politické otázky a zjavne sa nevedela ubrániť príležitosti obhájiť tieto tričká. Pre New York Post uviedla, že slovo intifáda „vo svojej podstate znamená ´zbavenie sa´, ´strasenie zo seba´. Takýto je význam slova, keď ho vyhľadáte v arabčine. Chápem, že slovo vyvoláva negatívny vedľajší význam, ktorého príčinou sú vzbury v palestínsko-izraelskej oblasti. Nemyslím si, že zámerom je dosiahnutie akéhokoľvek druhu takéhoto (násilia) v New York City. Myslím, že omnoho viac ide o to, aby dievčatá mali možnosť vyjadriť, že sú súčasťou spoločnosti New York City ... a zbavili sa útlaku.“
Takáto neospravedlniteľné ospravedlňovanie samovražedného terorizmu ukončilo mesiace Almontaserovej mlčania a roky práce, vyvolalo ostré komentáre a odsúdenie zo strany politikov. Hádam najzničujúcejším bol ostrý list od prezidentky Spojenej federácie učiteľov (United Federation of Teachers) Randi Weitgarten, ktorá Almontaserovú predtým podporovala. Almontaserová predložila zlostný rezignačný list iba štyri dni po uverejnení jej výroku, ospravedlňujúceho intifádu.
„Aj naďalej sa budem angažovať za Khalil Gibran International Academy,“ tvrdil minister Klein po rezignácii Almontaserovej. To je v poriadku, ale plán otvorenia 4. septembra 2007 zostáva zahmlený. Zhrnieme si problémy: Škola postráda riaditeľku, má iba päť učiteľov, a 25% kapacity študentov zostáva nepokrytých. Navyše, čelí otvorenej opozícii politikov, ako je napríklad poslanec Dov Hikind a jeho výrazne nepopulárny a nevedecký prieskum America Online, ktorého sa zúčastnilo 180 000 predplatiteľov. Viac ako 4/5 z nich považuje školu pre verejnosť za nesympatickú.
Akokoľvek je odchod Almontaserovej vítaný, nemôže zmeniť personál školy, omnoho menej sa týka základných problémov, ktoré možno s určitosťou predpokladať v škole s vyučovacím jazykom arabským – tendencie k islamistickému a arabskému obsahu a k získavaniu stúpencov.
Aby som zdôraznil svoje pôvodné hodnotenie situácie, ktoré som uskutočnil v marci, KGIA je v zásade dobrou myšlienkou, pretože Spojené štáty potrebujú viac tých, ktorí ovládajú arabčinu. V praxi však potrebuje vyučovanie v arabčine špeciálne podrobné skúmanie.
Inými slovami, mesto môže podniknúť kroky, aby sa KGIA stala akceptovateľnou tým, že sa obíde bez svojho súhrnu cieľov, základne prehodnotí svoje poslanie, nominuje novú dozornú radu a nový personál a zavedie nevyhnutnú kontrolu vzdelávania a politiky.
Nanešťastie výroky starostu a ministra naznačujú, že takéto kroky nepochybne neprebiehajú. Dovtedy a bez toho, aby vedenie mesta zmenilo svoj prístup ku KGIA, budem pokračovať vo svojich výzvach k tomu, aby škola nebola otvorená dovtedy, kým príde k jej dôkladnej reštrukturalizácii a kontrole.
Čitatelia, ktorí súhlasia, by mali písať ministrovi Joelovi Kleinovi na JKlein@schools.nyc.gov a informovať ho o svojich názoroch.
