Kedysi exotické formy odievania žien a ich pokrývanie hlavy sa teraz stávajú na Západe stále známejšími a sú zdrojom rozhádaných politických a právnych diskusií.
Hidžáb (pokrývajúci hlavu) je stále viac populárny v Detroite, je však zakázaný francúzskymi verejnými školami, jeho noseniu sa snaží zabrániť International Football Association Board (Výbor medzinárodnej futbalovej asociácie) a nepripúšťajú ho v priestoroch súdu v americkom štáte Georgia.
Jilbab (odev, ktorý necháva odhalenú len tvár a ruky) bol v súdnom prípade, v ktorom ako obhajkyňa vystupovala manželka Tonyho Blaira, v anglických školách najprv povolený a neskôr zakázaný.
 Sultaana Freeman požadovala, aby bola na svojom vodičskom preukaze štátu Florida zobrazená v nidžábe, ale súd v Orlande povedal nie. |
|
Burqa (úplné pokrytie hlavy a tela) nie je povolená v školských triedach vo Veľkej Británii, je nelegálna na verejných miestach v piatich belgických mestách a holandská legislatíva sa pokúša zakázať ju úplne. Talianska "Charter of Values, Citizenship and Immigration" (Zakladacia listina hodnôt, občianstva a imigrácie) vyhlásila pokrývku tváre za neakceptovateľnú. V súdnej sieni v Spojených štátoch vykázal ženu odetú v burke.
Stručne povedané, islamské pokrývky hlavy sa na Západe neriadia žiadnymi všeobecnými pravidlami.
Niektorí pozorovatelia by zakázali nosenie hidžábu na verejných priestranstvách, aké však pre takýto zákaz existujú právne prostriedky? Podľa mojej skúsenosti moslimovia požívajú rovnaké práva a majú aj rovnaké povinnosti ako ostatní občania, ale žiadne špeciálne práva a povinnosti, a sloboda vyjadrovania u žien im umožňuje voľbu nosiť džiháb.
Na rozdiel od toho by mali byť burky a nidžáby zakázané na všetkých verejných miestach, pretože predstavujú bezpečnostné riziko. Pod týmto rubášom by sa mohol skrývať ktokoľvek – žena alebo muž, moslim alebo nemoslim, slušný občan alebo kriminálnik – nemožno vedieť, s akými zlými úmyslami.
Niektoré príklady (presné detaily nájdete na mojom blogu, „Nidžáb a burka ako bezpečnostné hrozby“): Efektný čin takmer vydareného úniku sa odohral začiatkom júla, keď sa 46 ročný Maulana Mohammad Abdul Aziz Ghazi pokúsil o únik z komplexu Červenej mešity v pakistanskom Islamabáde, kde pomáhal pri vedení vzbury, ktorá mala za cieľ zvrhnutie vlády. Mal oblečenú čiernu burku a vysoké podpätky, ale nanešťastie preňho, prezradila ho jeho výška, vystupovanie a vypuklé brucho a bol zadržaný.
Dvadsaťšesťročný Yassin Omar, jeden z bombových atentátnikov z júla 2005, si obliekol burku dvakrát – prvýkrát, keď utekal z miesta zločinu, druhýkrát o deň neskôr, keď sa pokúsil uniknúť z Londýna do Midlands.
K ďalším utečencom oblečeným v burkách patria somálski vrahovia, podozrievaní vo Veľkej Británii, palestínski zabijaci utekajúci pred izraelskou justíciou, členovia Talibanu skrývajúci sa pred vojenskými zbormi NATO v Afganistane a vrahovia sunnitského islamistu v Pakistane.
Burka a nidžáb napomáhajú aj kriminálnemu správaniu, ktoré nemá politický charakter. Nie je prekvapením, že obľúbenými cieľmi lúpeží sú klenotníctva (príklady nachádzame v Kanade, Veľkej Británii a Indii) a banky (Veľká Británia, Bosna a dva útoky v roku 2007 vo Philadelphii). Je zaujímavé, že prostitútky v Keni si pripravujú buibui (ktoré odhaľujú tvár len o málo viac ako nidžáb), aby sa mohli lepšie zamiešať medzi nočné obyvateľstvo a vyhli sa tak polícii.
Všeobecné obavy vzbudzované takýmito odevmi vyjadruje pakistanský filmový horor Zibahkhana (v jazyku urdu znamenajúci „jatky“), predstavujúci postavu sadistického kanibalistického vraha predstavovaného „mužom v burke“.
Zvyk zakrývať si tvár pochádza z kmeňových zvykov stavajúcich na islamskom práve a nie na zákonoch. Napríklad členka kmeňa zo Saudskej Arábie, z regiónu Al-Khajr si burku obliekla ešte v puberte a nikdy ju už nedala dolu – či už pred inými ženami, svojím manželom, ani svojimi deťmi. Títo členovia rodiny typicky vidia tvár ženy až vtedy, keď vidia jej mŕtve telo.
Britský prieskum ponúka aj ďalšie príčiny, pre ktoré treba zahodiť burky aj nidžáby. Zistilo sa, že zahalené ženy a ich dojčené deti trpia nedostatkom vitamínu D (ktorý pokožka absorbuje zo slnečných lúčov), čo predstavuje vážne riziko vzniku rachitídy.
V islame nič nepožaduje od žien, aby sa zmenili na beztvaré zombie bez tváre. Zdravý rozum vyzýva k tomu, aby bola cudnosť cudná ako taká. Prišiel čas, aby boli na všetkých verejných miestach zakázané tieto škaredé, nezdravé, spoločnosť rozvracajúce odevy, ktoré napomáhajú terorizmu a kriminalite.
