Islamistická skupina Hizb ut-Tahrir sa pokúša podrobiť svet islamskému zákonu a zastáva sa samovražedných útokov proti Izraelcom. Čeliac zákazu svojej činnosti vo Veľkej Británii, rozvinula na britských univerzitách tajnú frontálnu operáciu pod názvom „Stop islamofóbii“. Uverejnil to nedeľník Sunday Times.
Možno sa pýtate, stop čomu?
Neologizmus islamofóbia vznikol vznikol pred desiatimi rokmi vo Veľkej Británii. Svoju činnosť zahájil v roku 1996 tým, že vyhlásil „Komisiu britských moslimov a islamofóbie“ (Commission on British Muslims and Islamophobia). Slovo islamofóbia doslova znamená „neopodstatnený strach pred islamom“, ale používa sa vo význame „predsudky voči moslimom“ a vzťahuje sa na viac ako 500 ďalších fóbií, zahŕňajúcich v skutočnosti každý aspekt života.
Názov si získal určitú lingvistickú a politickú akceptanciu po tom, ako generálny sekretár Organizácie spojených národov v decembri 2004 predsedal konferencii usporiadanej pod názvom „Konfrontácia islamofóbie“ a v máji toho roku sumit Rady Európy odsúdil „islamofóbiu“.
Názov islamofóbia však predstavuje viaceré problémy. V prvom rade, čo presne znamená „neopodstatnený strach pred islamom“, keď moslimovia, ktorí dnes konajú v mene islamu, tvoria hlavný zdroj celosvetovej verbálnej i fyzickej agresie namierenej rovnako voči nemoslimom, ako voči moslimom? Aká je, mohli by sme uvažovať, primeraná miera strachu?
Po druhé, ak predsudky voči moslimom skutočne existujú, „islamofóbia“ klamlivo spája dva odlišné fenomény: strach pred islamom a strach pred radikálnym islamom. Mám osobné skúsenosti s týmto problémom. Napriek tomu, že som znovu a znovu písal proti radikálnemu islamu – ako ideológii, a nie proti islamu ako náboženstvu, bol som nedávno vo Veľkej Británii uznaný za kandidáta na druhé miesto na udelenie pseudoceny za islamofóbiu, označený za amerického „vedúceho islamofóba“ a navyše nazvaný „inkarnáciou islamofóba“ (v skutočnosti som islamizmo-fóbom).
Po tretie, zástupcovia koncepcie „islamofóbie“ obvykle problém zveličujú:
-
Vykonávatelia zákona: O britských moslimoch sa hovorí, že trpia neustálou diskrimináciou zo strany polície, ale podľa nedávneho štatistického prehľadu, ktorý pripravil Kenan Malik, je tento mýtus islamofóbie naprosto rozbitý.
-
Kultúra: Moslimovia „čelia extrémnemu prílevu antiislamskej literatúry, ktorá hlása nenávisť voči islamu,“ vyhlasuje rektor Vysokej školy islamských a spoločenských vied (Graduate School of Islamic and Social Sciences) vo Virgínii, Taha Jabir Al-´Alvani: „sú to romány, filmy, knihy a výsledky prieskumov. Len medzi najlepšie predávanými románmi sa nachádza takmer tisíc takýchto.“ Tisíc bestsellerov očierňujúcich islam? Ťažko. V skutočnosti tak robí len hŕstka z nich (napríklad Hadža – The Haj od Leona Urisa).
-
Lingvistika: Profesor islamských štúdií z Univerzity Georga Washingtona, Seyyed Hossein Nasr (vo svojom programovom vystúpení na zasadnutí Organizácie spojených národov s názvom „Konfrontácia islamofóbie“) podľa správy, ktorú uverejnil Alexander Joffe falošne označil snahy skrývať arabský pôvod slov, ako napríklad adobe – ktoré v skutočnosti pochádza zo starovekého Egypta a nie z arabčiny.
-
História: Názov antisemitizmus sa pôvodne používal na vyjadrenie postojov voči Arabom žijúcim v Španielsku, ako to uviedol aj Nasr vo svojom prejave. Až do Druhej svetovej vojny nebol spájaný so Židmi. Nezmysel: antisemitizmus sa datuje od roku 1879, zaviedol ho Wilhelm Marr, a vždy sa špecificky vzťahoval na nenávisť voči Židom.
Po štvrté, manipulácia skupiny Hizb ut-Tahrir s heslom „Stop islamofóbii“, odhaľuje falošný význam tohto pojmu. V článku uverejnenom v Sunday Times sa uvádza: očividným cieľom kampane je boj proti anti-moslimským predsudkom, ktoré vznikli ako následok bombových útokov v Londýne.“ Potom ale cituje Anthonyho Gleesa z londýnskej Brunel University, ktorý hovorí, že skutočným cieľom je šírenie antisemitistických, antihinduistických postojov, postojov proti sikhom, homosexuálom a ženám, rovnako ako podnecovanie nenávisti voči vplyvom Západu.
Záverom, označovanie umiernených moslimov (ako Irshad Manji) ako islamofóbov odhaľuje agresivitu tohto pomenovania. Ako uviedol Charles Moore v Daily Telegraph, umiernení moslimovia „zo strachu pred tým, na čo obracajú islamisti ich vieru,“ sú tými, ktorí sa najviac boja islamu (spomeňme si na Alžírsko, Darfur, Irak, Irán a Afganistan). „Nedokážu nájsť odvahu a slová, ktorými by vyriešili tento obrovský problém, ktorému čelí islam v modernom svete.“ Obvinenia z islamofóbie majú, ako dodáva Malik, za cieľ „umlčanie kritikov islamu, alebo práve moslimov, bojujúcich za reformu ich komunít.“ Ďalší britský moslim, Yasmin Alibhai-Brown rozoznáva omnoho ambicióznejší cieľ: „islamofóbia je najčastejšie používaná na vydieranie spoločnosti.“
Moslimovia by sa mali zbaviť tohto zdiskreditovaného výrazu a venovať sa namiesto toho serióznemu sebapozorovaniu. Namiesto toho, aby obžalovávali potenciálne obete zo strachu pred vlastnou popravou, by mali radšej rozmýšľať nad tým, ako islamisti premenili ich vieru na ideológiu, oslavujúcu vraždu (Al-Kájda: „Vy milujete život, my milujeme smrť“) a vyvíjali stratégie na záchranu ich nábožesnstva bojom proti tomuto morbídnemu totalitarizmu.
