Víťazstvo Hamasu nad Fatahom 14. júna v Pásme Gazy má veľký význam pre Palestínčanov, pre islamistické hnutie a Spojené štáty. O niečo menší význam má pre Izrael.
Napätie medzi Fatahom a Hamasom pravdepodobne pretrvá a spolu s ním aj rozkol medzi Západným brehom a Pásmom Gazy. Vznik dvoch súperiacich entít, „Hamastanu“ a „Fatahlandu“ bol vyvrcholením dlho ukrývaného konfliktu. Jonathan Schanzer si uvedomoval tendencie dvoch regiónov na rozdelenie v roku 2001 a predikoval, že „by nebolo žiadnym prekvapením,“ ak by sa Palestínska autonómia (PA) geograficky rozdelila. Následné udalosti skutočne viedli k rozpadu:
- Anarchia, ktorá začala začiatkom roka 2004 vychŕlila palestínskych vodcov rodov a kriminálnych vojenských diktátorov.
- Smrť Jásira Arafata v novembri 2004 znamenala odstránenie zlej nadprirodzenej osobnosti, ktorá jediná mohla obidva regióny udržať spolu.
- Izraelský odsun z Pásma Gazy v polovici roka 2005 pripravil Pásmo Gazy o jeden z jej stabilizujúcich prvkov.
- Víťazstvo Hamasu vo voľbách v PA v januári 2006 poskytlo silnú základňu, z ktorej môžu uskutočňovať výzvy Fatahu.
Za predpokladu, že si Fatah udrží kontrolu nad Západným brehom (väzní tu 1 500 členov Hamasu), nahradia Palestínsku autonómiu dve súperiace frakcie. Pokiaľ ide o palestínsky nacionalizmus a jeho súčasný nástup (vznikol v roku 1920), je toto rozdelenie na dve časti potenciálne vysoko dôležité. Ako som už uviedol, palestinianizmus, ktorý je taký povrchný, môže „dospieť ku svojmu koncu tak rýchlo, ako naštartoval.“ Alternatívne politické príslušnosti zahŕňajú pan-islamizmus, pan-arabský nacionalizmus, Egypt, Jordánsko a ich vlastné vetvy a rody.
Z medzinárodného pohľadu vojnové zločiny Fatahu a Hamasu ktoré páchajú vzájomne voči sebe rozbili najväčší mýtus moderenej politiky – viktimizáciu Palestínčanov. Ďalší mýtus – mýtus palestínskeho štátu - rozbili obe „Palestíny“, keď sa dohadovali nad kontrolou kresla v Spojených národoch, ktoré bolo v roku 1974 pridelené Organizácii pre oslobodenie Palestíny. „Palestínčania sú blízko k tomu, že sami zatlčú posledný klinec do rakvy palestínskej záležitosti,“ poznamenáva minister zahraničia Saudskej Arábie Saud al-Faisal. Palestínsky žurnalista sa sarkasticky vyjadril, že „riešenie dvoch štátov konečne funguje.“
V protiklade k tomu má islamistické hnutie z týchto udalostí úžitok. Zriadenie bašty v Pásme Gazy otvára cestu do srdca Blízkeho východu, z ktorého odkiaľ možno preniknúť do Egypta, Izraela a na Západný breh. Víťazstvo Hamasu poskytuje aj psychologickú podporu islamizmu z celosvetového hľadiska. Surovo označuje politiku neúčinného unilaterálneho odsunu z Pásma Gazy izraelského premiéra Ariela Šarona za krátkozrakú a neúčinnú, rovnako ako bezhlavé náhlenie sa Bushovej vlády k voľbám, čo slúži ako signál porážky Západu vo „vojne proti teroru“.
 Ozbrojenec Hamasu oddychuje v zariadení Fatah. |
|
Rozdiely medzi Fatahom a Hamasom sa týkajú personálu, prístupov a taktík. Majú rovnakých spojencov a ciele. Teherán ozbrojuje Hamas aj Fatah. „Umiernení“ teroristi Fatahu a zlí teroristi Hamasu rovnako vštepujú deťom barbarské krédo „martýrstva“. Obe hnutia sa zhodujú v otázke zničenia židovského štátu. Ani jedno z nich na svojej mape nemá zakreslený Izrael alebo Tel Aviv.
Pripravenosť Fatahu hrať falošnú diplomatickú hru láka popletených a dôverčivých Západniarov, vrátane Izraelčanov, aby do nej investovali. Najčerstvejšou nerozumnosťou bolo rozhodnutie Washingtonu počúvať svojho bezpečnostného koordinátora v regióne, generálporučíka Keitha Daytona a poslať Fatahu vojenskú pomoc 59 milliónov USD určených na boj s Hamasom – politika, ktorá sa ukázala byť ešte slabomyseľnejšia po tom, ako Hamas rýchlo skonfiškoval tieto dodávky pre svoje vlastné potreby.
Jedného dňa hlúpi odborníci – „vykonávatelia mieru“ zbadajú stopy katastrofy, ktorú svojím konaním spôsobili. Namiesto toho, aby tvrdohlavo pracovali v snahe o návrat Fatahu a Jeruzalemu k rokovaciemu stolu, by sa mali snažiť sústrediť na dosiahnutie zmeny postojov u približne 80 percent Palestínčanov, ktorí stále požadujú zmenu výsledku vojny v rokoch 1948-49 na porážku sionizmu a vybudovanie 22. arabského štátu na truhle Izraela.
Nový izraelský minister obrany Ehud Barak údajne plánuje v priebehu niekoľkých týždňov zaútočiť na Hamas. Ak ale bude Jeruzalem pokračovať v podporovaní korupčného a iredentistického Fatahu (ktorý premiér Ehud Olmert nedávno nazval svojím „partnerom“), iba to zvýši možnosť toho, že Hamas prípadne k sebe pričlení Západný breh.
