"Ak dnešná antiizraelská a antižidovská arabská propaganda výrazne pripomína tú, ktorá sa uskutočňovala v Tretej ríši, existuje pre to veľmi dobrý dôvod." Tieto slová uvádza Joel Fishman z Jerusalem Center for Public Affairs v historickej výskumnej práci poskytujúcej hlboký vhľad do situácie "The Big Lie and the Media War against Israel" (Veľká lož a mediálna vojna proti Izraelu).
Na začiatku Fishman popisuje prekrútenú situáciu, v ktorej je Izrael vnímaný ako nebezpečný predátor, zatiaľ čo v skutočnosti chráni svojich občanov pred terorizmom, konvenčnou vojnou a zbraňami hromadného ničenia. Výsledky prieskumu uskutočneného v roku 2003 napríklad ukázali, že Európania vnímajú Izrael ako "najväčšiu hrozbu svetovému mieru". Ako mohlo vzniknúť toto pomätené prekrútenie reality – že jediná naprosto slobodná a demokratická krajina na Blízkom východe je vnímaná ako čelné globálne ohrozenie?
Fishmanova odpoveď sa vracia až k Prvej svetovej vojne, čo nie je vôbec prekvapujúce. Analytici obdobia, ktoré nastalo po studenej vojne stále viac spoznávajú rozsah, v ktorom Európa ešte stále žije v tieni tejto katastrofy, či už ide o obnovenú politiku upokojovania, alebo jej postoje voči svojej vlastnej kultúre. Vtedy britská vláda po prvýkrát použila postupy v masmédiách a v reklame na to, aby ovplyvnila civilné obyvateľstvo nepriateľa a rovnako aj svoje vlastné dúfajúc, že bude formovať jeho myslenie.
Verejnosť Centrálnych mocností počúvala správy určené na podkopanie podpory svojim vládam, zatiaľ čo verejnosť Spojeneckých krajín bola kŕmená správami o zverstvách, z ktorých niektoré boli falošné. Obzvlášť jedna z nich – britské úrady vyhlasovali, že cisárske Nemecko má "Corpse Conversion Factory" (Kadaververwerkungsanstalt, fabriku na zužitkovanie mŕtvol), ktorá ťaží z mŕtvych tiel nepriateľov a vyrába z nich mydlo a iné produkty. Keď sa Briti po ukončení vojny dozvedeli pravdu, tieto lži zanechali zostatok toho, čo Fishman nazýva skepticizmom, zradou a atmosférou povojnového nihilizmu."
Britská dezinformačná kampaň mala dva katastrofálne následky pre Druhú svetovú vojnu. Po prvé, podnietila verejnosť Spojencov ku skepticizmu týkajúcemu sa nemeckých zverstiev voči židom, ktoré silno pripomínali imaginárna horory, ktoré rozširovali Briti, takže správy z teritórií okupovaných nacistami boli spravidla podceňované. (Toto vysvetľuje, prečo Dwight D. Eisenhower aranžoval návštevy koncentračných táborov bezprostredne po oslobodení, aby dosvedčil a dokumentoval realitu.)
Po duhé, Hitler vo svojej knihe Mein Kampf (1925) s obdivom hovorí o britskom precedense. "V prvom rade boli vyhlásenia (britskej) propagandy natoľko nehanebné, že ich ľudia považovali za pomätené. Neskôr to už šlo ľuďom na nervy, a nakoniec tomu uverili." O desať rokov neskôr viedol tento obdiv k nacistickej "Veľkej lži" ktorá prekrútila realitu, zo židov urobila prenasledovateľov a z Nemcov obete. Obrovská propagandistická mašinéria potom vlievala tieto lži do nemecky hovoriacej duše, a to s veľkým úspechom.
Porážka Nemecka dočasne zdiskreditovala takéto metódy prekrúcania reality. Niektorí nacisti, ktorým sa podarilo utiecť, preniesli svoje staré antisemitistické ambície do krajín, ktoré sú teraz vo vojne s Izraelom a pokúšajú sa vraždiť svoje židovské obyvateľstvo. Tisícky nacistov našli úkryt v Egypte, o niečo menší počet sa dostal do ďalších arabsky hovoriacich krajín, najmä do Sýrie.
 Jeden z antisemitistických traktátov Johanna von Leers, "Juden sehen dich an" ("Židia ťa sledujú"). |
Táto dôkladná práca preukázala svoju hodnotu po historickom víťazstve Izraela v šesťdňovej vojne v roku 1967, ktorá znamenala pokorujúcu porážku pre Sovietsky zväz a jeho arabských spojencov. Následná sovietsko-arabská propagandistická kampaň popierala právo Izraela na obranu a prekrúcala realitu tým, že ho neoblomne obviňovala z agresie. A práve tak, ako Hitler analyzoval situáciu v Mein Kampf, ak aj tieto nehanebné tvrdenia boli spočiatku považované za pomätené, na koniec im bolo uverené.
Inak vyjadrené, súčasné politické šialenstvo je priamo spojené s tým včerajším. Mohli by sa niektorí z dnešných antisionistov začať hanbiť, keď pochopia, že ich zmýšľanie je, akokoľvek premaľované, novým prepracovaním genocidálneho podvodu, ktorý zastával Hitler, Goebbels a Himmler? Bolo b možné, aby potom upustili od svojich názorov?
