V boji s radikálnym islamom sa podľa všetkého udialo niečo bezprecedentné. Vedúca islamistická organizácia stiahla svoje vyhlásenia, ktorými osočovala moju osobu a uverejnila verejné ospravedlnenie. Predstavuje to malý, ale dôležitý krok v blokáde výhod islamistického extrémizmu.
Nedorozumenie vzniklo pred viac ako dvoma rokmi, keď ma prezident Bush nominoval do pozície vo federálnej vláde. Ľavičiari a islamisti boli proti môjmu menovaniu, jednou z taktík, ktoré použili, bol pokus donútiť ma k tomu, aby som prehlásil také veci, ktoré by ma dostali do ťažkostí. A tak sa na mňa v apríli 2003 obrátili s otázkou, či ospravedlňujem internáciu japonských Američanov v Druhej svetovej vojne. Vyhol som sa odpovedi s tým, že na to, aby som odpovedal, nemám o probléme dostatok znalostí.
Predsa len to však vzbudilo moju zvedavosť, preto som si prečítal knihu od Michelle Malkin, In Defense of Internment (Obhajoba internácie, Regnery) a vyjadril som sa k problému koncom roku 2004 so záverom, že s ohľadom na to, čo bolo (a čo nebolo) známe začiatkom 40. rokov, bolo rozhodnutie prezidenta Roosevelta o internácii „korektné a rozumné.“
Tohto záveru sa chopil Juan Cole z University of Michigan a prekrútil ho, vyhlasujúc, že „príliš zhovievavo nazerám na zhromažďovanie moslimských Američanov a ich odvážanie do koncentračných táborov.“ Na toto nesprávne tvrdenie som okamžite odpovedal: „Nežiadam internáciu moslimov. Žiadam ideologickú vojnu proti radikálnemu islamu a žiadam o to, aby sme pochopili, že islamisti sú naším nepriateľom. Považujem antiislamistických moslimov za rozhodujúcich vo vojne proti radikálnemu islamu a som ďaleko od toho, aby som chcel ich internáciu, ich aktívnu participáciu považujem pre víťazstvo nad týmto konfliktom za rozhodujúcu.“
Mačka však už bola z vreca von. Už 350 internetových stránok zopakovalo falošné tvrdenie, že chcem, aby amerických moslimov uvrhli do koncentračných táborov. Rovnako sa v islamistických publikáciách objavili moje karikatúry, ako obhajujem „moslimské internačné tábory v USA (a to čím skôr, tým lepšie).“
Od schvaľovania koncentračných táborov bol už len malý krok k tomu, aby ma zobrazovali ako obhajcu masových vrážd. Wahida Valiante z Canadian Islamic Congress (Kanadský islamistický kongres) – skupiny, založenej 29. apríla 2005 v Ontáriu, uviedla v týždenníku, ktorý organizácia vydáva, že som nasledovníkom Hitlera, používam Hitlerove taktiky a chcem „etnicky vyčistiť Ameriku od prítomnosti moslimov.“
Skutočne som mal zdôrazňovať, že to, ako predstavujú moju osobu, je podľa komentára, ktorý uverejnili National Post „zlomyseľným ohováraním, ktoré si vymyslela pani Valiante?“ Musím zdôrazňovať, že Hitlerom opovrhujem? Dokazovať svoje zhrozenie z genocídy? Protestovať, že som nikdy neobhajoval vyhostenie alebo vraždenie moslimských Američanov?
Na to som nepomýšľal. Namiesto toho, aby som podnikol takéto zľahčujúce kroky, ktoré by nemali význam, zvolil som iný smer. S podporou právnickej firmy Heenan Blaikie v Toronte a spoločnosti CanWest Global Communications Corporation, zaslal Stan Fisher z Heenan Blaikie pani Valiante a predsedovi CIC Mohamedovi Elmasrymu začiatkom mája oznámenie o nactiutŕhaní.
Desiateho júna uverejnil CIC ospravedlnenie a stiahnutie: „Kanadský islamský kongres a pani Valiante sa bezvýhradne ospravedlňujú a odvolávajú poznámky v rubrike, ktoré naznačujú, že pán Pipes je nasledovníkom Hitlera, používa Hitlerove taktiky alebo že chce etnicky vyčistiť Ameriku od prítomnosti moslimov.“ CIC tiež zaslalo peňažné prostriedky na pokrytie mojich právnych poplatkov a na moju počesť venovali dar kanadskej charite.
Pokiaľ je mi známe, je konanie CIC bezprecedentné.
Západné islamistické organizácie až doteraz neúnavne útočili, úspešne dobývali ospravedlnenia od takých mediálnych osobností ako je Paul Harvey a Mortimer Zuckerman, od spoločností ako Amazon a Nike, od pastorov, novinárov, a rovnako od štátnych politikov, najvyšších amerických generálov a prezidenta Spojených štátov.
Nikdy predtým sa neospravedlnili za to, že niekoho očiernili. Stiahnutie správy zo strany CIC narušilo kúzlo islamistickej privilegovanosti a jej miazmy imunity. Následkom toho, aspoň v Kanade a v súčasnosti islamistické skupiny už nemajú imunitu na konštruovanie lží o svojich protivníkoch. Presadila sa vláda práva a aplikuje sa aj na ne.
Tým, ktorí majú strach z nárastu radikálneho islamu, môže tento prípad dodať odvahu, vieru v to, že sily radikálneho islamu možno ohraničiť a poraziť. Verím, že ma budú nasledovať aj ďalší a postavia sa so mnou proti novému totalitárstvu.
