Päť rokov po útokoch, ktoré sa uskutočnili 11. septembra 2001 je jasné, že terorizmus odsunul záležitosť radikálneho islamu.
Hrôzy, ktoré sa udiali 11. 9. zalarmovali Američanov a spojili islamistov dodržiavajúcich zákony v tichom, ale smrtiacom úsilí zničiť krajinu zvnútra. Nemôžu už zopakovať svoje úspechy spred 11. septembra. Zodpovedá to ironickému vzorcu, podľa ktorého terorizmus zvyčajne (nie však vždy) robí prekážky radikálnemu islamu. Ako ilustráciu týchto zmien si všimnime príklad pokojných dní radikálneho islamu koncom 90. rokov – ako prominentná islamistická organizácia Council on American-Islamic relations (Rada pre americko-islamské vzťahy) s ľahkosťou ponížila mamutieho výrobcu športového výstroja Nike, Inc.
Nike uviedla v roku 1996 na trh svoju „Air“ – radu basketbalových topánok so štylizovaným, plameňu podobným logom znázorňujúcim slovo Air na zadnej strane topánok a na podošve. Keď vrchní predstavitelia CAIR absurdne vyhlásili, že toto logo by mohlo „byť interpretované“ ako arabský nápis Allah, Nike najprv protestovala s tým, že to nie je pravda. V júni 1997 však firma prijala viacnásobné opatrenia, aby sa zavďačila rade, a to:
- „ospravedlnila sa islamskému spoločenstvu za akékoľvek neúmyselné zranenie jeho pocitov“,
- „zaviedla globálne zrušenie“ niektorých vzorov,
- „odsunula dotyčné komerčné produkty z citlivých trhov“,
- „zastavila výrobu všetkých modelov s urážlivým logom“,
- „zaviedla organizačné zmeny vo svojom oddelení dizajnu, aby dôkladne preskúmala dizajn loga“,
- sľúbila, že bude spolupracovať s CAIR, v záujme zabezpečenia „identifikácie moslimských prostriedkov dizajnu, ktoré budú môcť v budúcnosti konzultovať.“
- prijala „opatrenia na zvýšenie interného pochopenia islamských otázok“,
- darovala $50,000 na ihrisko v islamskej škole,
- stiahla asi 38 000 topánok a dala vybrúsiť hanlivé logo.
 Hanlivé logo na topánke, kde „Air“vraj pravdepodobne vyzerá ako „Allah“ v arabskom písme. |
|
 Podošva topánky „Air“ od Nike. |
|
Spoločnosť sa vzdala všetkej svojej dôstojnosti a uviedla správu, že „CAIR“ je spokojná, že nebolo v úmysle spôsobiť žiadne zámerné poškodenie islamskej komunity“ týmto logom.
Výkonný riaditeľ CAIR Nihad Awad arogantne odpovedal, že ak by sa nedosiahla žiadna dohoda, jeho organizácia vyzve ku globálnemu bojkotovaniu produktov Nike. Hovorca skupiny Ibrahim Hooper zajasal nad výsledkom: „My to vidíme ako víťazstvo. Ukazuje to, že moslimská komunita stále narastá a stáva sa v USA stále silnejšou. Ukazuje to, že naše hlasy je počuť.“
Povzbudený týmto úspechom, odcestoval Awad o rok neskôr do vedenia World Assembly of Muslim Youth, wahábistickej organizácie v Rijáde v Saudskej Arábii, aby tam oznámil, že spoločnosť Nike nesplnila svoje záväzky. Ostro skritizoval spoločnosť za to, že nestiahla celý počet viac ako 800 párov topánok a za to, že logo Air iba pretrela slabým náterom červenej farby, namiesto toho, aby ho úplne odstránila. „Náter sa môže pri pravidelnom nosení topánky jednoducho zotrieť, sťažoval sa. Awad zvýšil tlak a vyzval ku „celosvetovej kampani proti produktom Nike.“
Spoločnosť Nike opäť kapitulovala a v novembri 1998 zverejnila dohodu o „metódach, ktoré sa budú používať na odstránenie loga a ďalšieho výskytu topánok v obchodoch na celom svete.“ Firma vychŕlila ďalšie prostriedky na športové zariadenia v piatich islamských školách, na sponzorovanie podujatí moslimskej komunity a darovala produkty Nike islamským charitatívnym skupinám. Hospodárska tlač naznačovala tiež poskytnutie finančného príspevku pre CAIR.
Dnes je toto všetko už vzdialenou históriou. CAIR naďalej môže zastrašovať veľké korporácie, tak ako tomu bolo v roku 2005 v prípade Canadian Imperial Bank of Commerce, nemôže však už z nich vytriasať peniaze, ani dávať do obehu falošné závery ako Air = Allah. Verejnosť je o niečo viac skeptická (aj keď nie vždy v dostatočnej miere).
Úspechy, ako bola kapitulácia Nike, v období pred 11. septembrom povzbudili islamistické opojenie víťazstvom. Apologét Richard H. Curtiss si prišiel na svoje v septembri 1999, keď rozhodnutie spoločnosti Burger King o zatvorení koncesovanej reštaurácie v Ma´aleh Adumim, židovskom meste na Západnom brehu prehnane prirovnal k „badarskej bitke v roku 624 po Kristovi, ktorá znamenala prvé víťazstvo značne prevyšujúcej islamskej komunity.“
Prirovnanie triviálneho lobistického úspechu k vojnovému víťazstvu, ktoré zatriaslo svetom, poskytuje možnosť nahliadnutia do islamistickej sebadôvery pred 11. septembrom. Nemenej sugestívne Curtiss nesprávne predikuje, že americkí moslimovia „v priebehu nasledujúcich 5 alebo 10 rokov“ vyhrajú viac takýchto bitiek. Namiesto toho teroristi prevzali iniciatívu a prenechali islamistom dodržiavajúcim zákon len vedenie obranných potýčok. Paradoxne, masové násilie tiež stavalo prekážky islamistickej agende v Amerike.
