Uskutočňuje NYPD (New York Police Department - newyorské policajné oddelenie) profilovanie osôb, ktoré by mohli byť potenciálnymi teroristami – zadržiava ich, zatýka, pátra po nich, alebo iným spôsobom vyšetruje osoby na základe predpokladu, že ich rasová alebo etnická identita zvyšuje pravdepodobnosť, že sa dopustia určitého typu zločinu?
NYPD, rovnako ako ktorákoľvek inštitúcia presadzujúca zákon, existenciu profilovania rozhorčene odmieta. Jej hovorca Paul Browne v auguste vyhlásil, že „profilovanie na základe rasy je protizákonné, má pochybnú účinnosť a odporuje politike oddelenia.
V skutočnosti však profilovanie uskutočňuje.
Svedčia o tom dôkazy, ktoré priniesol súd s 23 ročným ilegálnym pakistánskym imigrantom Shahawar Matin Sirajom. Súd ho 24. mája uznal vinným z plánovania bombového útoku na stanicu metra na Herald Square v New York City. NYPD vedelo o jeho nenávisti voči Amerike a jeho záľube v násilí len z toho dôvodu, že intenzívne monitorovali mešity v meste.
Platený policajný informátor a hlavný svedok proti Sirajovi, Osama Eldawoody, 50-ročný egyptský imigrant, uviedol pri krížovom výsluchu, že vykonával sledovanie mešít v Brooklyne a Staten Island, pričom uskutočnil 575 návštev v priebehu 13 mesiacov v rokoch 2003-2004. Dosvedčil, že bol inštruovaný, aby držal „svoje oči a uši otvorené v prípade akejkoľvek radikálnej záležitosti.“ Detektív Stephen Andrews, ktorý s ním udržiaval spojenie, potvrdil pod prísahou, že Eldawoody „bol na stráži pred čímkoľvek, čo by sa mohlo diať. Jeho oči a uši mali zostať otvorené.“
Eldawoody nosil skrytý mikrofón a všímal si také okolnosti, ako počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú pobožností, trvanie pobožností, meno imáma, imámovo hľadanie domu na predaj, a registračné čísla áut veriacich, ktoré stáli pred mešitami. (Aj keď Andrews dosvedčil, že nakoniec prikázal Eldawoodymu ukončiť zhromažďovanie týchto čísel, nechal ich prebehnúť databázou).
Podobne aj tajný moslimský detektív z NYPD, pôvodom z Bangladéša, známy pod pseudonymom „Kamil Pasha“, v prípade Siraja dosvedčil, že ho poslali do Bay Bridge v Brooklyne, aby sa stal „chodiacou kamerou“ medzi moslimami, ktorí tam bývajú, aby „pozoroval, bol ušami aj očami.“
Je významné, že NYPD nemá porovnateľný program na dohľad nad katedrálami, kostolmi, modlitebňami, synagógami alebo náboženskými budovami hindov, budhistov, jainistov, šintoistov, animistov či kohokoľvek ďalšieho.
Profilovanie prebiehalo v tomto prípade brilantným spôsobom: Kamil Pasha sa skontaktoval so Sirajom 72 krát. Ako uviedol Joseph Goldstein z The New York Sun, „Kým sa polícia dozvedela o sprisahaní, NYPD už malo k dispozícii detailnú správu o Sirajovych politických názoroch, a jeho otvorenej nenávisti a buričských výrokoch, ktoré svedčili o jeho uspokojení po strate raketoplánu Columbia a o jeho podpore Usáma bin Ládina.“
Hneď po tom, ako táto informácia vyšla na verejnosť, Brown tvrdil, že jeho oddelenie „sa nezaoberá profilovaním.“
(Ak orgány presadzujúce zákon klamú, ako to neustále robia, pokiaľ ide o profilovanie, narušuje to dôveru verejnosti). Profilovanie je zvyčajným užitočným prostriedkom, takže riešenie leží v prijatí zákona, ktorý by dovoľoval polícii, aby to mohla robiť otvorene a legálne.
Práve v deň, keď súd uznal Siraja vinným, predložil Dov Hikind, neohrozený demokratický poslanec za Brooklyn, v dolnej komore parlamentu štátu New York takýto zákon. Návrh zákona A11536 by oprávňoval zamestnancov vykonávajúcich presadzovanie zákona „k tomu, aby pri identifikácii osôb, ktoré môžu byť zastavené, môžu im byť kladené otázky, môžu byť prehľadávané a/alebo možno po nich pátrať, brali do úvahy rasu a etnický pôvod, ako jeden z mnohých faktorov, ktorý môžu použiť.
V šikovnom akte džiu-džitsu Hikind poznamenal, že v prípade Grutter vs. Bollinger, ktorý bol najväčším prípadom týkajúcim sa pozitívnej diskriminácie pri prijímaní na univerzitu, Najvyšší súd Spojených štátov povolil prijímanie vládnych rozhodnutí na základe rasy alebo etnického pôvodu s dvoma podmienkami: že to bude slúžiť „naliehavým vládnym záujmom“, a že to nebudú jediné faktory použité pri dosahovaní rozhodnutia.
Hikind pre BBC uviedol, že predchádzanie teroristickým útokom predstavuje „dokonca naliehavejší vládny záujem“ ako vzdelávanie, čo umožňuje akceptáciu faktor rasy či etniky v prípade, ktorý označujeme ako „profilovanie teroristov.“ Bývalý policajný komisár z New York City Howard Safir, novinár z Clarence Page a Americko-arabský antidiskriminačný výbor rovnako uviedli, že súhlasia s Hikindom.
Rovnako aj ja, ale s varovaním: Povolenie faktorov rasy či etnického pôvodu pri prijímaní rozhodnutí je z hľadiska celospoločenského významu naliehavé, primárnym cieľom je ale poznanie svetových názorov osôb. Ako som napísal v roku 2004, „je to islamizmus, ktorý podnecuje islamistický terorizmus, a nie to, že niekto hovorí arabsky.“
V tejto chvíli však Hikindov návrh zákona predstavuje veľkú službu verejnosti tým, že zavádza legitímnosť profilovania. Je naliehavo potrebné, aby bol prijatý.
