„Jednotliví islamisti sa môžu javiť ako zodpovední ľudia, dodržiavajúci zákony, ale sú časťou totalitárneho pohybu a ako takí musia byť všetci považovaní za potenciálnych zabijakov.“ Tieto slová som napísal pár dní po 11. septembri 2001, a od tých čias ma za to kritizujú. Incident, ktorý sa stal 3. marca na univerzite v Severnej Karolíne, v Chapel Hill naznačuje, že som vôbec nezašiel príliš ďaleko.
Nádvorie univerzity v Severnej Karolíne v Chapel Hill, pešia zóna, kam vrazil Taheri-azar so svojím vozidlom. | |
Stalo sa to, keď 22 ročný Mohammed Reza Taheri-azar, prisťahovalec z Iránu, ktorý práve ukončil štúdium, namieril svoje športové terénne vozidlo do pešej zóny plnej ľudí. Zrazil deväť ľudí, našťastie však nikto nebol vážne zranený.
Až do tohto činu takmer vražednej zúrivosti mal Taheri-azar, študent filozofie a psychológie, zdanlivo normálnu existenciu a sľubnú budúcnosť. Na vysokej škole bol predsedom školskej rady a členom združenia National Honor Society. Los Angeles Times uviedli, že mnohí zo študentov UNC ho považovali za „seriózneho študenta, plachého, no priateľského.“ Na spolužiaka Briana Copelanda „urobila dojem jeho "znalosť klasického západného myslenia,“ a dodáva, "bol priateľský a jemný, a nie agresívny a násilný.“ Rektor univerzity James Moeser ho nazval dobrým študentom, aj keď „úplným samotárom, introvertovaným a obráteným do seba.
V skutočnosti nikto z tých, kto ho poznali o ňom nepovedal zlého slova. Je to dôležité, pretože to signalizuje, že nie je nejakým asociálom, zabijakom, psychotikom, ale zásadovým študentom a prívetivým človekom. To vyvoláva očividnú otázku: Prečo by sa normálny človek pokúsil zabiť náhodne vybraných študentov? Vyjadrenia Taheri-azara po uväznení ponúkajú niektoré vodítka.
- Dispečerovi tiesňovej linky povedal, že chcel „potrestať vládu Spojených štátov za jej akcie v celom svete.“
- Vysvetlil detektívovi, že „na celom svete sú ľudia zabíjaní vo vojnách, a teraz sú na rade ľudia zo Spojených štátov, aby boli zabití.
- Povedal, že konal tak, aby „pomstil smrť moslimov na celom svete.“
- Svoje činy popisoval výrazom „oko za oko“.
- V miestoprísažnom vyhlásení polície sa uvádza, že „Taheri-azar opakovane vyhlasoval, že vláda Spojených štátov zabíjala jeho ľudí na druhej strane mora a on sa rozhodol zaútočiť.
- Povedal sudcovi, „som rád, že ste tu, aby ste viedli so mnou tento proces, a naučili sa viac o Allahovej vôli.“
Mohammed Reza Taheri-azar | |
Stručne povedané, Taheri-azar predstavuje základnú islamistickú nočnú moru: zdanlivo dobre prispôsobený moslim, ktorého náboženstvo ho zčista jasna inšpirovalo k tomu, aby zavraždil nemoslimov. Taheri-azar priznal, že svoj džihád plánoval viac ako dva roky, počas svojho pobytu na univerzite. Nie je ťažké predstaviť si, ako sa vyvíjali jeho myšlienky súvisiace s ideológiou islamizmu, jej obrovský dosah (vrátane Moslimskej študentskej asociácie na UNC) a jej odozvy medzi mnohými študentami.
Ak by bol Taheri-azar so svojím tajným prijímaním radikálneho islamu ojedinelým prípadom, mohli by sme jeho prípad ignorovať. Patrí však do všeobecne rozšíreného vzorca moslimov, ktorí predtým, než sa obrátia k terorizmu, vedú pokojný život. Patria k nim únoscovia lietadiel, ktorí sú zodpovední za útoky z 11. septembra, tí, ktorí uskutočnili bombové útoky na londýnsku dopravu a Maher Hawash, inžinier zo spoločnosti Intel, ktorý bol uväznený predtým, ako sa chcel pridať k Talibanu v Afganistane.
Mohammed Ali Alayed, Saudský Arab žijúci v Houstone, zodpovedá tomuto vzorcu, pretože dobodal a zavraždil žida, Ariela Sellouka, ktorý bol kedysi jeho priateľom. Takto konajú aj niektorí konvertiti na islam. Kto už podozrieval 38 ročnú Belgičanku Muriel Degauque, že sa náhle zjaví v Iraku ako samovržedná bombová atentátnička a vrhne sa proti americkej vojenskej základni v Iraku?
Tento fenomén som nazval „Náhlym syndrómom džihádu“, podľa ktorého sa moslimovia, javiaci sa ako normálni, náhle stávajú násilnými. Má to hrozné, ale zákonné následky, pretože to vrhá podozrenie na všetkých moslimov. Kto môže vedieť, odkiaľ príde ďalší džihád? Kto si môže byť istý, že moslim, dodržiavajúci zákony, nevybuchne vražedným šialenstvom? Isteže, ich počet je veľmi malý, ale nepomerne vyšší, než medzi nemoslimami.
Tento syndróm pomáha vysvetliť obavy pred islamom a nedôveru voči moslimom, ktorej nárast ukazujú prieskumy verejnej mienky uskutočnené po 11. septembri 2001.
Odpoveď moslimov, spočívajúca v odsudzovaní takýchto názorov ako zaujatých, ako „nového antisemitizmu“ alebo „islamofóbie“ je rovnako bezdôvodná, ako obviňovanie antinacistov z „germanofóbie“ alebo komunistov z „rusofóbie“. Namiesto toho, aby sa prezentovali ako obete, by sa mali moslimovia postaviť voči svojim obavám tak, že vybudujú umiernenú, modernú verziu islamu, priateľskú k svojim susedom, ktorá odmietne radikálny islam, džihád a požadovanie podriadenia sa „nevercov“.
