Samovražedné bombové útoky v izraelskom meste Hadera, ktoré sa uskutočnili 26. októbra a usmrtili päť osôb, podnietili zvyčajné jasanie Palestíncov: Tritisíc osôb vyšlo do ulíc oslavovať, skandovali „Allahu Akbar“, vyzývali k ďalším samovražedným útokom proti Izraelčanom a blahoželali rodinám „martýrov“ k úspechu útokov.
Palestínski Arabi však boli netypicky morózni po tom, ako tri explózie, ktoré sa udiali 9. novembra v jordánskom Ammáne zabili 57 osôb a stovky osôb zranili. Dôvodom ich správania bolo to, že naozaj prvýkrát sa stali obeťami tých istých islamistických „martýrov“.
Masaker, ktorý sa uskutočnil počas svadobnej hostiny v plesovej sále hotela Radisson SAS, vzal životy 17 členom rodiny, ktorí sa zúčastnili svadby, označovanej londýnskym denníkom Times za svadbu „zlatého páru, milovaného prominentnými palestínskymi rodinami a priateľmi. “Bomby usmrtili tiež štyroch prtedstaviteľov Palestínskej autonómie, predovšetkým Bashira Nafeha, šéfa vojenskej rozviedky Západného brehu.
Po dvadsaťročnom udeľovaní týchto hororových akcií Izraelčanom, z ktorých niektoré sa uskutočnili počas slávnostných príležitostí (Pesach, Bar Mitzvah), ich Palestínčania, ktorí tvoria väčšinu jordánskej populácie, neočakávane zažili na vlastnej koži.
A hádajte, čo sa stalo: Nepáčilo sa im to.
Brat ženy, zranenej pri útoku, povedal reportérovi: „Moja sestra, mám ju rád. Milujem ju na smrť, a keby sa jej niečo stalo, jednoducho by som…“ Preglgol, prestal rozprávať a rpzplakal sa. Ďalší príbuzný nazval teroristov „zlými zločincami“. Tretí zvolal: „Ó, môj Bože, môj Bože. Je to možné, že Arabi zabíjajú Arabov, moslimovia zabíjajú moslimov?“
Vyjadrujem rodine svoje najhlbšie sympatie. Dúfam tiež, že palestínski Arabi, ktorí si získali celosvetovú reputáciu nielen pre svoje plné spoliehanie sa na samovražedné atentáty, ale aj preto, že to robia s nadšením, sa z tejto jedinečnej príležitosti poučia.
Žiadny iný mediálny a školský systém nevšepuje deťom myšlienku, aby sa stali samovražednými atentátnikmi. Žiadny iný národ nedrží radostnú stráž pri mŕtvych samovražedných atentátnikoch. Žiadni iní rodičia nedúfajú, že sa ich deti vyhodia do vzduchu. Nikto iný nedostáva bohatú podporu a financovanie terorizmu od vlády. Žiadny iný národ si tiež nevytvoril vodcu, tak nenarušiteľne spojeného s terorizmom akým bol Jásir Arafat, a ktorému by mu tak štedro venoval svoju vernosť.
Pomníky pri príležitosti jeho úmrtia 11 novembra niesli nápisy plné výlevov ako „zostane živý v našich srdciach“ a opätovné uistenia o tom, že v jeho práci sa bude pokračovať.
Bombarovanie v Ammáne, pripisované Al-Kájde, odhalilo pretvárku Palestínčanov a ich podporovateľov, ktorí odsudzujú terorizmus proti sebe, ale nie proti iným, najmä proti Izraelčanom. Shaker Elsayed, imám z mešity Dar al-Hijrah vo Virgínii, odsúdil útok počas svdby v Ammáne ako „nezmyselný čin.“ Veľmi milé. Brian Hecht z Investigative projects však poznamenáva, že Elsayed má za sebou dlhú históriu ospravedlňovania teroristických útokov proti Izraelu: „Džihád je nevyhnutný pre každého, pre dieťa, ženu I muža,“ hovorí. „Musia viesť džihád so všetkými prostriedkami, ktoré majú.
Jordánska kráľovná Noor zviditeľnila túto pretvárku, keď vyhlásila, že ammánski teroristi „tu urobili dôležitú taktickú chybu, pretože zaútočili na nevinných civilistov, najmä moslimov,“ naznačujúc tak svoj súhlas so situáciou, ak by obeťami boli nemoslimovia.
Zoslabia palestínski Arabi po hrôzach, ktoré sa udiali v Ammáne, svoje hanebné bratanie sa so samovražednými útokmi a „mučeníckou smrťou“? Mohlo by ich to, že platia rovnakou mincou, naučiť, že zožnú len to, čo zasejú? Že po barbarstve nasleduje len barbarstvo?
Malé známky poukazujú na posun názorov, prinajmenej v súčasnosti v Jordánsku. Prieskum , ktorý uskutočnila v roku 2004 jordánska univerzita, zistil, že dve tretiny dospelej jordánskej populácie považovali Al-Kájdu za „legitímnu organizáciu odporu“. Po bombových útokoch výsledky prieskumu ukázali, že deväť z desiatich účastníkov prieskumu, ktorí v minulosti podporovali Al-Kájdu, zmenilo svoj názor.
Zmeniť správanie palestínskych Arabov si vyžaduje, aby civilizovaní ľudia konečne zvolili tvrdý prístup k samovražednému terorizmu. Znamená to odmietnutie hnutia Hamas ako politickej organizácie a vytýčenie dialógu s ním. Znamená to stránenie sa propagandistických filmov ako „Paradise Now“, ktorý očisťuje palestínske samovražedné útoky. A znamená to odsúdenie agenta palestínskeho islamského džihádu Sami Al-Ariana a jeho floridských kohórt.
Posolstvo palestínskych Arabov musí byť jednoduché, dôsledné a univerzálne: Všetci odsudzujú samovražedný terorizmus, jednoznačne, bez výnimky, či ide o volebnú, diplomatickú alebo vzdelávaciu scénu, a či ide o bombarovanie v Ammáne alebo Hadere.
