Čo si myslia moslimovia o slobodne náboženského vyznania? Odpoveďou je verš Koránu (2:256): „K náboženstvu nemožno nútiť“ (v arabskom jazyku: la ikrah fi´d-din). Zdá sa to byť naprosto jasné a islamské centrum Severnej Kalifornie (Islamic Center of Southern California) na tomto výroku trvá. Snaží sa dokázať, že to dokazuje, že islam prijíma zásady ústavy Spojených štátov. Centrum poníma Prvý dodatok Ústavy USA („Kongres nebude vydávať zákony ustanovujúce náboženské inštitúcie, či zakazujúce jeho slobodné vyznávania náboženstva“), ako vychádzajúci z koncepcie verša Koránu o odmietaní nátlaku.
V podobnom duchu argumentuje bývalý pakistánsky vrchný sudca, S. A. Rahman, keď hovorí, že výrok Koránu obsahuje „zakladajúcu listinu slobody svedomia, bezpríkladnú v náboženských dejinách ľudstva.“ Z hľadiska Západu má táto interpretácia intuitívny zmysel. Potom Alan Reynolds, ktorý je ekonómom v Inštitúte CATO (CATO Institute), vo Washington Times uvádza, že významom verša je že „Korán odporúča náboženskú toleranciu.“
Keby to len bolo také jednoduché.
V skutočnosti má tento zdanlivo jednoduchý výrok obrovské množstvo historických významov. Niektoré z nich, zväčša z časov pred modernou dobou, tu uvádzam z dvoch význačných súčasných publikácií: Patricia Crone: „Božia vláda: Vláda a islam! (Columbia University Press) a Johanan Friedman: „Tolerancia a násilie v islame“ (Cambridge University Press) a dopĺňam ich o výsledky vlastného výskumu. Výrok o „nevyvíjaní nátlaku“ môže mať nasledujúce interpretácie, postupne od najmenej až k najviac liberálnym:
· Zrušenie nariadenia: Pasáž bola vyradená a nahradená nasledujúcimi veršami Koránu (ako napríklad 9:73 „Ó Prorok! Bojuj proti bezvercom a pokrytcom a buď neľútostný.“)
· Čisto symbolický: Výrok je len popisný, neznamená príkaz. Pravda islamu je natoľko zjavná, že donútiť niekoho k tomu, aby sa stal moslimom, nie je „nátlakom“. Ani akcie, vykonané v snahe o prijatie islamu po vojnovej porážke nemožno posudzovať ako „nátlak.“
· Duchovné, nie praktické: Vlády si síce v skutočnosti môžu vynútiť poslušnosť navonok, ale samozrejme nemôžu nanútiť moslimom to, ako majú uvažovať.
· Platilo v istom časom na istom mieste: Výrok sa vzťahuje sa špecificky na Židov v Medine v siedmom storočí.
· Platí pre ne-moslimov, ktorí žijú podľa, a prijímajú pravidlá moslimskej viery: Niektorí právnici tvrdia, že sa to týka len „Národov knihy“ (kresťania, Židia a stúpenci Zarathustru); iní hovoria, že sa to týka všetkých neveriacich.
· Nevzťahuje sa na niektorých ne-moslimov: Odpadlíkov od viery, ženy, deti, vojenských väzňov a ďalších možno v skutočnosti nútiť (Toto je štandardná interpretácia, ktorá sa objavuje často a na mnohých miestach).
· Platí na všetkých ne-moslimov: Moslimovia sa musia riadiť zásadami islamu a nesmú sa stať odpadlíkmi.
· Platí aj na moslimov: Moslimovia môžu prechádzať od jednej interpretácie viery k druhej (napríklad od Sunni k Šia), nesmú však opustiť islam.
· Platí pre všetkých: Pravú vieru je potrebné dosiahnuť pomocou skúšok a testovania, vyvíjanie nátlaku hodnotu takéhoto postupu znižuje. Obrovský nesúhlas s týmto výrokom je očividný. Pokiaľ ide o veriacich, sú to argumenty o obsahu všetkých náboženských kníh, nielen Koránu. Diskusia o verši o nevyvíjaní nátlaku má viacero dôležitých aspektov.
V prvom rade ukazuje, že islam – tak ako všetky náboženstvá – je tým, čo z neho robia veriaci. Môžeme si vyberať od represií v talibanskom štýle až po liberálnosť balkánskeho štýlu. Existuje málo hraníc a neexistuje „správna“ či „nesprávna“ interpretácia. Moslimovia musia čo najskôr vysvetliť, čo znamená „nevyvíjanie nátlaku“ v 21. storočí.
Naopak, tí, ktorí nie sú odborníkmi, by mali byť veľmi opatrní pri presadzovaní myšlienok Koránu, ktoré sú veľmi prchavé a subjektívne. Keď Alan Reynolds napísal, že verše Koránu, ktoré nevyvíjajú nátlak, znamenajú, že Korán „odporúča náboženskú toleranciu,“ mal dobrý úmysel. V skutočnosti však zavádzal svojich čitateľov.
Paralely k tejto diskusii môžeme nájsť aj v mnohých ďalších častiach islamu. Moslimovia sa môžu znovu rozhodnúť, čo znamená džihád, aké práva budú mať ženy, akú úlohu by mala hrať vláda, aké formy finančných pôžičiek na úrok by mali byť zakázané a mnohé ďalšie otázky. Spôsob, akým túto veľkú úlohu vyriešia, ovplyvní celý svet. Nakoniec, hoci toto rozhodnutie musia urobiť samotní moslimovia, ich rozhodnutia dokáže Západ ovplyvniť. Represívne rozhodnutia (napríklad režim v Saudskej Arábii) možno odvrátiť menšou závislosťou na rope. Liberálnejší moslimovia (napr. Ataturkovia) sa môžu ocitnúť na okraji spoločnosti keď islamistami vedenému Turecku bude umožnený vstup do Európskej únie.
Správanie ne-moslimov bude mať tiež potenciálne silný vplyv na to, či „nevyvíjanie náboženského nátlaku“ bude vykladané ako náboženská tolerancia alebo udelenie povolenia na vraždu (prípad Salmana Rushdieho).
