Daniel Pipes, prezident Middle East Forum, vystúpil 13. septembra na webinári Middle East Forum (video), ktorý organizovala Ashley Perry, poradkyňa izraelskej kancelárie MEF. V nasledujúcom texte sú zhrnuté jeho komentáre:
Izrael a Palestínska autonómia (PA) podpísali dohody z Osla 13. septembra 1993, teda presne pred tridsiatimi rokmi. Slávnostné podpísanie dohôd, ktoré organizovala vláda USA, zdanlivo ukončilo nepriateľstvo medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, pričom Jasir Arafat z OOP povedal, že dohody "dajú mieru skutočnú šancu".
Namiesto ukončenia nepriateľstva však Palestínčania rozpútali proti Izraelu ďalšie násilie a delegitimizáciu, čím zmenili "mierový proces na vojnový proces". V súlade s tým nesú "plnú morálnu zodpovednosť" za zlyhanie dohôd, ktoré Pipes nazýva "izraelská Nakba" alebo "katastrofa" – termín, ktorý Palestínčania používajú pre vytvorenie Židovského štátu v roku 1948.
V túžbe po ukončení konfliktu sa izraelskí lídri pri snahe o mier s nepriateľom dopustili troch zastrešujúcich nesprávnych odhadov: "Po prvé, posun v strategickom myslení; po druhé, nepochopenie Palestínčanov; a po tretie, veľmi zlá vyjednávacia taktika." Presnejšie povedané, Izrael sa dopustil dvanástich "zarážajúcich" chýb, a to:
- Minimalizovanie významu armády, čo viedlo k degradácii vlastnej vojenskej sily.
- Prejavenie "silnej neochoty prijať obete".
- Predpoklad, že Arafat, nevolený vodca, zastupuje palestínske obyvateľstvo, čo však nebolo pravdou.
- Ignorovanie jedovatého radikalizmu, "na hranici anti-racionálneho", otvorene vyjadreného Palestínčanmi.
- Považovanie palestínskych predstaviteľov za "partnerov za mier", ktorí akceptujú existenciu Izraela.
- Navzájom papagájovali slová pri "bolestivých ústupkoch" – eufemizmus pre "jednostrannú kapituláciu"; tento výraz použilo najmenej päť izraelských premiérov (Šimon Peres, Ehud Barak, Ariel Šaron, Ehud Olmert a Benjamin Netanjahu).
- Prednášanie sebaobviňujúcich prejavov nariekajúcich nad národnou únavou z bojov.
- Zapájanie sa do "magického myslenia", ktoré sa "stalo paródiou samého seba" opisovaním Palestínčanov nerealistickými výrazmi.
- Poskytnutie Arafatovi územie a legitimitu výmenou za jeho podpis na dokumentoch bez toho, aby otestovali jeho samotného alebo jeho motívy.
- V rokoch 1993 až 1998 neboli uplatňované viaceré dohody.
- Nepochopenie povahy mieru: Rabinova často opakovaná veta: "Neuzavrieš mier s priateľmi, ale s nepriateľskými nepriateľmi," minula cieľ, pretože mier možno dosiahnuť len s bývalými nepriateľmi, ktorí boli porazení.
- Povolenie "falošnej parity" medzi Rabinom, zvoleným šéfom suverénnej vlády, a Arafatom, diktátorským vodcom "vražednej organizácie", vytvárajúce "nefunkčnú ilúziu", ktorá stále pretrváva.
Pre Izrael je tu však dobrá správa: jeho obyvateľstvo a vodcovia pravdepodobne väčšinu týchto chýb nezopakujú. V skutočnosti zostávajú len tri: čísla 2, 3 a 12.
Súvisiace témy: Arab-Israel conflict & diplomacy