webová stránka knihy
V nezvyčajnej kombinácii tém van Nieuwkerk, antropologička z Radboud University v Holandsku, zhromaždila šestnásť empirických prípadových štúdií konverzie na islam a dekonverzie od islamu v Európe, Severnej Amerike a na Strednom východe. Vzhľadom na množstvo štúdií o "prechode k" islamu však kapitoly "odchod z" ponúkajú originálnejšie informácie a vzbudzujú väčší záujem.
Pri pohľade na Britov, ktorí sa stali moslimami a potom opustili vieru, Mona Alyedreessy poznamenáva, že "zistili, že mnohé moslimské kultúrne praktiky, postoje a správanie sú nezlučiteľné s [obidvomi] islamskými, ako aj britskými hodnotami, čo je odsudzujúce hodnotenie. Ďalej sa sťažovali na "pokrytectvo" a "protichodné správanie" medzi dedičnými (t. j. rodenými) moslimami. Tlak byť "dobrými moslimami" spôsobil, že mnohí konvertiti sa vzbúrili a opustili islam. Čo je horšie, jeden sa sťažoval, že "islam vôbec nechcel, aby ste mali radosť zo svojho života". Ženy môžu oslavovať svoju dekonverziu odhodením hidžábov a iných islamských predmetov v mešite – alebo dokonca spálením týchto odevov.
Simon Cottee hovorí, že odchod od islamu je porovnateľný s rozvodom, potom túto analógiu zavrhuje v prospech homosexuálneho "coming out". Zážitok zhŕňa ako "traumu a utrpenie... zdĺhavý a psychicky nákladný proces".
V Egypte, ako poznamenáva van Nieuwkerk, univerzita Al-Azhar iniciovala kampaň na boj proti narastajúcemu ateizmu (štúdia u mládeže zistila, že jeden z ôsmich je ateista) a proti "tichej revolúcii", ktorá zahŕňa ženy strhávajúce závoj, trend smerom k duchovnému súfizmu a narastajúce spoločenské akceptovanie skepticizmu a neverectva.
Teemu Pauha a Atefeh Aghaee poznamenávajú, že od roku 2014 bolo "odpadnutie od viery nezákonné v dvadsiatich piatich krajinách, z ktorých všetky, okrem Indie, majú moslimskú majoritu", pričom Irán je jedinou vládou, ktorá formálne popravila osobu za tento zločin. Pozorne sa pozerajú na dekonvertitov z islamu a zisťujú, že tvoria štyri skupiny: hľadajúci, racionalisti, sklamaní a rebeli, pričom dospeli k záveru, že "najšťastnejší ateisti sú často racionalisti a najviac nahnevaní rebeli. Najsmutnejších a najdychtivejších naopak našli medzi hľadajúcimi".
Súvisiace témy: Converts to and from Islam