Kto by mohol odolať optimizmu z prvej publikácie "Prekvapivý konsenzus Izraela o palestínskej téme" od Micaha Goodmana (15. júla)? Je smutné, že drobná tlač odhaľuje, že predpokladaný konsenzus spočíva na návrhu pána Goodmana "vytvoriť územnú súvislosť medzi palestínskymi autonómnymi ostrovmi na Západnom brehu Jordánu, spojiť túto palestínsku autonómiu s okolitým svetom a podporiť palestínsku hospodársku prosperitu a nezávislosť".
Nevideli sme tento film už skôr? Program pána Goodmana úzko kopíruje "Nový Blízky východ" Šimona Peresa a dohody z Osla z roku 1993, keď Izraelčania urobili veľké ústupky v naivnej nádeji, že Jásir Arafat, Mahmúd Abbás a ich stúpenci budú reagovať vyjadrením dobrej vôle. Teraz už vieme, ako to dopadlo.
 Prezident Palestínskej autonómie Mahmúd Abbás prednáša svoj prejav na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN 11. februára 2020 v New Yorku |
Ako historik s ľútosťou musím oznámiť, že konflikty zvyčajne nekončia gestami dobrej vôle, ale tým, že jedna strana sa vzdá svojich vojnových cieľov. Zamyslite sa: 1865, 1945, 1975 a 1991. Pekné byty a najnovšie modely automobilov nebudú Palestínčanov podnecovať k prijatiu Izraela; stane sa to až potom, keď uznajú nezmyselnosť ich sna eliminovať židovský štát. K mieru vedie víťazstvo Izraela, nie prosperita Palestíny.
Tak ako Nemci nezmerateľne získali vzdaním sa svojej agresie, tak môžu získať aj Palestínčania. Iba ak prijmú svojho blížneho, môžu títo kvalifikovaní a dôstojní ľudia vybudovať pre seba štát, hospodárstvo, spoločnosť a kultúru.
Daniel Pipes
Prezident, Middle East Forum
Philadelphia
Súvisiace témy: Arab-Israel conflict & diplomacy
