Daniel Pipes je historik, komentátor a spisovateľ, ktorý už dávno varoval pred nebezpečenstvom "militantného" alebo "radikálneho" islamu.
Je zakladateľom a prezidentom organizácie Middle East Forum, think-tanku, ktorého vetvy tvoria Campus Watch, zameraný na kritiku štúdií Blízkeho východu; Islamist Watch, ktorý oponuje nenásilným džihádistom; Legal Project, ktorý chráni tých, ktorí diskutujú o islamizme; a Washington Project, ktorý poskytuje informácie americkej administratíve a Kongresu.
Pipes, ktorý je autorom 16 kníh o islame, Blízkom východe a o iných subjektoch sa nedávno v Toronte zúčastnil privátnych stretnutí so svojimi prívržencami. Tento rozhovor, ktorý uskutočnil Paul Lungen, bol editovaný a komprimovaný zo štylistických dôvodov a pre zrozumiteľnosť.
Aké bolo strategické uvažovanie týkajúce sa presťahovania americkej ambasády do Jeruzalema?
Existujú dve rôzne interpretácie. Tá bežná znamená, že Donald Trump plní svoje volebné sľuby. Zhoduje sa s pozitívnym chápaním hodnoty Izraela, budovaním vzťahu medzi USA a Izraelom. Nesúhlasím. Ja to vidím v kontexte väčšieho úsilia, že to len málo súvisí s volebnými sľubmi a má to veľkú súvislosť s nepriateľstvom voči Iránu.
Ak chcete vytvoriť proti-iránsku alianciu, musíte podniknúť niekoľko krokov. Prvým je zahrnúť Saudov pozornosťou a zbraňami, aby ste ich získali za spojencov spôsobom, aký tu predtým nebol. Druhým krokom je upevnenie a oteplenie vzťahov s Jeruzalemom – ako je napríklad presťahovanie ambasády. Tretím krokom je oteplenie a upevnenie vzťahov s Palestínčanmi. To sa nestalo – práve naoak. Palestínska autonómia (PA) sa už pol roka zapája do bojkotovania amerického úradného aparátu.
Považujem to za dočasné. V určitom bode buď Mahmúd Abbás alebo jeho následník povie "OK, Trump, hovorili ste nám o nejakom benefite, ktorý získame. Čo je to?" A my veľmi dobre vieme, čo je to. Americká vláda uzná Palestínu s Jeruzalemom ak jej hlavným mestom, a na oplátku sa Palestínčania majú vzdať práva na návrat.
Trumpovo uvažovanie je nasledovné. Ak sa vyrovná s Palestínsko-izraelským konfliktom tak, že dá každej strane to, čo žiada, a ak Saudi budú akceptovať Izrael ako plnohodnotného partnera, bude mať skutočnú alianciu proti Iránu. Problémom je, že Palestínčania neplnia svoju úlohu a nechcú zmeniť svoje nepriateľstvo voči Izraelu. To opäť podráždi americkú vládu proti Izraelu, kvôli tomu, že nerieši záležitosti s Palestínčanmi. Vidím Izrael ako niekoho, kto sedí zasa raz v horúcom kresle, keďže Palestínčania sa správajú zle.
Hoci som bol v čase, keď bolo oznámené presťahovanie ambasády nadšený, myslím, že nakoniec si budem želať, aby americká ambasáda zostala naďalej v Tel Avive.
 Príprava americkej ambasády v Jeruzaleme. |
Aký je podľa vás spôsob, ako ukončiť konflikt?
Ja ho nazývam izraelským víťazstvom. Bude ho možné dosiahnuť, ak najmä americká vláda, ale aj iné vlády povedia Izraelčanom "Robte to, čo je potrebné, aby ste presvedčili Palestínčanov o tom, že hra sa skončila a že prehrali." Problémom teraz je, že Palestínčania si nemyslia, že prehrali. Myslia si, že majú šancu eliminovať židovský štát a preto sa za účelom eliminácie Izraela vzdávajú svojich detí a mnohých ďalších vecí.
Chcem aby sa Izraelčania, podporovaní ich spojencami, zapojili do politiky, ktorá presvedčí Palestínčanov, že pre dosiahnutie tohto cieľa neexistuje žiadna nádej.
Vráťme sa späť k presťahovaniu ambasády. Zdá sa, že reakcia v arabských metropolách bola v porovnaní s tou, ktorá mohla byť v predchádzajúcich rokoch, zdržanlivá?
Bolo to mimoriadne. Ani jedno arabské hlavné mesto, vrátane Damašku a Bagdadu, nepovedalo o tom viac ako jedno – dve rutinné slová. Namiesto toho, bola to Ankara a Teherán, ktoré tým boli znepokojené, a do istej miery aj Európania.
Arabské štáty využívajú už niekoľko desaťročí konflikt s Izraelom ako spôsob mobilizovania názorov a odvracania názorov od súčasných lokálnych problémov. Je to tiger, ktorého sa chcú zbaviť.
Čo je skutočne zaujímavé je to, že v moslimskom nepriateľstve voči Izraelu vidíte veľké trhliny, obdivuhodne v Saudskej Arábii. Ale vľavo nepriateľstvo proti Izraelu narastá a narastá.
Utrpel Izrael škody pri nedávnom konflikte v Gaze spôsobené PR? Dosiahol tým Hamas niečo?
Obaja, Hamas aj PA vedia, že ak Palestínčania umierajú, Izrael sa javí ako zlý. Nezáleží na tom, aké sú okolnosti. Neviem, aké hlboké a dôležité sú utrprné škody. Na svete sa deje toľko ďalších vecí, že to pre posledný vývoj nie je to najdôležitejšie.
Existuje však táto bizarná transformácia, kde palestínske vedenie chce, aby Palestínčania umierali, a izraelské vedenie chce, aby ostali nažive. Nie je to spôsob, akým sa tradične vedie vojna.
 Všimnite si kontrastný účel, ktorý majú detské kočiariky pre Palestínčanov (vľavo) a Izraelčanov. |
Irán vyslal vo februári do Izraela ozbrojený dron. Izrael boombardoval iránske postavenia v Sýrii. Kam to podľa vás povedie? Čaká nás nakoniec ešte väčšia vojna?
V tom, že by Iránci boli pripravení na širšiu vojnu s Izraelo, som skeptický; Majú dosť problémov. Ich situácia v Sýrii ešte nie je ustálená. Je tam veľké napätie s Ruskom. Ich ekonomika má značné nedostatky. V iránskom vedení sú interné problémy. Ako sme videli na prelome roka, iránski obyvatelia nie sú šťastní. Takže si nemyslím, že hrozí vojna s Izraelom vo veľkom rozsahu. Taktiež, ako ukazujú nedávne udalosti, Izrael je, pokiaľ ide o konvenčné vojny, omnoho silnejší.
Iránci však majú iné prostriedky na to, aby znepríjemnili život Izraelčanom. Napádajú izraelské a židovské inštitúcie na celom svete. Spomeňme Argentínu, Bulharsko, Azarbajdžan, Indiu. Podporujú Hamas v Gaze, ale čo je omnoho dôležitejšie, majú v južnom Libanone asi 150 000 rakiet a riadených striel, ktoré by mohli byť nasadené k útoku na Izrael. Takže Iránci majú hlavné karty v rukáve – ale nie vo vedení konvenčnej vojny.
Ako sa zmenili americké strategické ciele pokiaľ ide o Irán, za prezidenta Trumpa?
Americká vláda má problémy s Iránskou islamskou republikou už 40 rokov, ale až doteraz nikdy neprišlo k snahe zmeniť režim. Za Obamu tam bol pokus zaviazať si ich, správať sa k nim milo, čakať, či ich to zmení. Predtým to bol bič, nie cukor.
Hoci za Trumpa nenastala žiadna deklarovaná zmena politiky režimu, veľmi sa k tomu schyľuje. Existuje bezprecedentná pripravenosť zúčtovať s iránskym režimom, či už ekonomicky prostredníctvom sankcií, alebo inými spôsobmi, ak to bude potrebné, proti nim bojovať. Takže ide o novú éru v americko-iránskych vzťahoch.
Ak predstavovalo obdobie rokov 1979 až 2009 jednu éru, roky za Obamu od roku 2009 do roku 2016 boli druhou érou a dnes sme v tretej ére.
Niektoré arabské krajiny sa kvôli iránskej hrozbe posúvajú bližšie smerom k Izraelu. Ide o dočasný stav, ktorý sa zmení na tradičné nepriateľstvo voči Izraelu, ak dôjde k zmene režimu v Iráne?
Nemyslím si, že sa to vráti späť do pôvodného stavu, ale určite to nebude pokračovať terajšou cestou. Áno, je to dočasné, je to krátkodobé, je to taktické. Ale v čase, keď niečo bolo na chvíľu taktické, znamená to zmenu myslenia. Dnes saudskí lídri cestujú do Izraela. Je tu množstvo interakcií. Nemyslím si, že sa veci vrátia späť tam, kde boli predtým, ale otepľovanie vzťahov nebude pokračovať, kým nebude prijatá rezolúcia o palestínskej otázke. Nemôže to zájsť príliš ďaleko.
Očakávate väčšie nepriateľstvo voči Izraelu v súvislosti s demografickými zmenami v západoeurópskych krajinách?
Nemyslím si, že dôležité sú demografické prvky. Nie je to moslimské obyvateľstvo v Európe, ktoré obracia Európanov proti Izraelu. Je to tým, že ľavičiari a ľavica je voči Izraelu nepriateľská. Symbolom toho je [vodca britskej Labouristickej strany] Jeremy Corbyn, ale existuje aj mnoho ďalších. Ale nie som si istý, že to bude pokračovať ďalej týmto smerom, pretože existuje vyrovnávacia sila, ktorá odmieta súčasný establišment.
 Manifestácia v Stuttgarte, Nemecko, 25. júla 2014. |
Tieto strany majú majú spravidla voči Izraelu sympatiu, a keď sa tieto strany dostanú do popredia, čo možno s malými výnimkami vidieť v celej Európe, Izraelu sa pravdepodobne povedie lepšie, pretože tieto strany majú obavy z islamu, islamizácie, šarie a podobne. Prirodzene pri svojich obavách považujú Izrael za spojenca.
Myslím si, že vstupujeme do novej éry európskej politiky, ktorá bude omnoho nepokojnejšia. Staré pravdy už nefungujú. Myslím, že nás čaká viac násilia, viac sporov a viac problémov. Veci sa v Európe menia.
Súvisiace témy: Arab-Israel conflict & diplomacy, Iran, Jerusalem
