Knihu vydal John Eibner
Lanham, Md.: Rowman & Littlefield, 2018, str. 13-20.
Pre detaily knihy a objednanie od vydavateľa kliknite sem.
Pre jej objednanie od Amazon.com kliknite sem.Upravený a aktualizovaný prepis príspevku doručený od Christian Solidarity International (Kresťanská medzinárodná solidarita) v Zurichu, Švajčiarsko, 7. marec 2012.
Ďalšie príspevky: Taner Akçam; Cengiz Aktar; Madawi Al-Rasheed; Fabrice Balanche; Patrick Cockburn; Marius Deeb; John Eibner; Amine Gemayel; Joshua Landis; Habib Malik; Michael Nazir-Ali; Franck Salameh; Mariz Tadros; Bassam Tibi; Hannibal Travis; Bat Ye'or; William Warda a Daniel Williams.
Pre zobrazenie ďalších príspevkov kliknite sem.
V myslení sunnitských moslimov sa vyvinul nový prúd myslenia: etnické čistky. Nie je to genocída, ale obsahuje vyhostenie ne-sunnitských obyvateľov. Jeho šírenie znamená, že nemoslimské menšiny majú v krajinách s moslimskou majoritou pochmúrnu budúcnosť; a niektorí nemusia mať vôbec žiadnu budúcnosť.
Budem sledovať pôvod etnických čistiek na Blízkom východe, zaznamenám ich vplyv špeciálne na kresťanov a budem uvažovať o odpovediach.
Na začiatok sa pozrime na postavenie nemoslimov v krajinách s moslimskou majorirou pred rokom 1800.
Moslimovia posudzujú nemoslimov v dvoch kategóriách: monoteisti, ktorí podľa islamu dodržiavajú pevnú vieru (sú to najmä židia a kresťania) a polyteisti (najmä hindovia), ktorým chýba takéto označenie. Prvá kategória, ktorá tu predstavuje našu tému, je známa ako People of the Book – Ľudia knihy (Ahl al-Kitab).
Moslimovia boli voči Ľuďom knihy relatívne tolerantní – ale iba ak akceptovali, že sa stanú dhimmi (chránené osoby), ktoré uznali zákon moslimov a nadradenosť islamu; inými slovami, ak prijali status menejcenného. Musia platiť špeciálne dane uvalené na neveriacich (zvané jizya), nemôžu slúžiť v armáde alebo polícii, alebo, ešte všeobecnejšie, vykonávať právomoci nad moslimami. Je tu množstvo zákonov proti prepychu; kresťania alebo židia môžu kráčať peši alebo viezť sa na mulici, ale nie na koni a na ulici by mali ustúpiť moslimom. (Samozrejme, skutočná prax sa odlišuje od jednej krajiny po druhú a od jedného obdobia po druhé.)
Uznávané miesto udelené náboženským menšinám robí krajiny s moslimskou majoritou úplne odlišnými než bolo predmoderné kresťanstvo. Kresťania pod vládou moslimov mali lepšie podmienky než moslimovia pod vládou kresťanov; približne v roku 1200 by človek bol býval radšej kresťanom žijúcim v moslimskom Španielsku než moslimom žijúcim v kresťanskom Španielsku. Podobne to bolo u židov: Mark R. Cohen poznamenáva, že "Židia v islame, špeciálne počas formatívnych a klasických storočí (až do trinásteho storočia), zažili omnoho menej prenasledovania než židia v kresťanstve."
Nesmieme však staus dhimmi romantizovať. Áno, poskytuje určitý stupeň tolerancie, spolunažívania a úcty – ale je to založené na predpoklade moslimskej nadradenosti a menejcennosti nemoslimov. Podľa rozmaru moslimov by to mohlo byť zneužívané. Žiadny moderný občan by neakceptoval nevýhody, ktoré sprevádzajú život v statuse dhimmi.
Status dhimmi sa v moerných časoch zhoršil, a to totiž po roku 1800, keď eurṕske mocnosti (britské, francúzske, holandské, španielske, talianske, ruské a iné) zdolali takmer celý moslimský svet. Dokonca aj týchto pár krajín – Jemen, Arábia, Turecko a Irán – ktoré unikli priamemu európskemu vplyvu, pociťujú nadvládu Európy.
Kresťanskí imperialisti obrátili status dhimmi hore nohami, favorizovali kresťanov a tiež židov, voči ktorým prejavili väčšiu ochotu akceptovať nové pravidlá, naučiť sa ich jazykom a zručnostiam, možnostiam pracovať pre nich a slúžiť ako sprostredkovatelia pre populáciu s moslimskou majoritou. Samozrejme, populácia s moslimskou majoritou nesúhlasila s týmto zvýšeným statusom kresťanov a židov.
Keď európska nadvláda dospela ku svojmu nevyhnutnému koncu, moslimovia po návrate k moci surovo vrátili menšiny na ich pôvodné miesto – a bolo to ešte horšie, pretože status dhimmi bol predtým zrušený a nebol oživený. Noví vládcovia si neboli istí sami sebou, vo všeobecnosti pozerali na Ľudí knihy so zlosťou, hnevali sa na nich, že poskytovali služby imperialistom a podozrievali ich z toho, že majú pretrvávajúce väzby na Európu (a v prípade židov, nové väzby na Izrael).
Dalo by sa povedať, že zo statusu dhimmi druhej triedy sa teraz stal treťou alebo štvrtou triedou statusu post-dhimmi. Rozpad Osmanskej ríše sa stal svedectvom väčšieho prenasledovania kresťanov a židov než kedykoľvek predtým, počnúc Arménmi v Turecku v roku 1910 a kulmináciou nedávnej traumy kresťanov v Iraku a Sýrii.
.Pred pokračovaním toho, čo zakúsili kresťania ešte zopár slov o tých židovských skúsenostiach. Súčasné židovské komunity vymizli v dôsledku kolapsu statusu dhimmi a vytvorenia Izraela v roku 1948. Židia sa vytratili, alebo ich vyhnali v priebehu 20-ročného obdobia po Druhej svetovej vojne. Malá, ale živá židovská komunita v Alžírsku ponúka snáď najdramatickejšiu ilustráciu post-imperiálnych zmien. Židia sa tu natoľko spojili s francúzskou vládou, že celá židovská komunita utiekla spolu s francúzskou vládou v júli 1962. [i] V roku 1945 židovská populácia v krajinách s moslimskou majoritou predstavovala približne milión obyvateľov, dnes sa pohybuje v počte 30 000 až 40 000, takmer všetci z nich žijú v Iráne, Turecku a v Maroku. Len hŕstka z nich žije niekde inde: možno 60 židov v Egypte, 9 v Iraku a ešte menej v Afganistane; tieto takmer nefunkčné komunity starších ľudí nebudú o pár rokov existovať.
Ako uvádza výraz "First the Saturday people, then the Sunday people" (Najprv sobotných ľudí, potom nedeľných ľudí). A teraz sú na rade kresťania. Kresťania teraz opakujú židovský exodus. Od roku 1500 do roku 1900 tvorili kresťania podľa Davida B. Barretta a Todda M. Johnsona pevný podiel 15 percent populácie na Blízkom východe. V roku 1910 klesol tento počet podľa Todda M. Johnsona a Gina A. Zurla na 13,6 percenta a v roku 2010 sa ich počet znížil na púhe 4,2 percenta alebo to znamená menej ako tretinu počtu, ako tomu bolo pred sto rokmi. Klesajúci trend samozrejme prudko pokračuje.
Žurnalista Lee Smith uvádza: "Byť kresťanom na Blízkom východe nebolo nikdy jednoduché, ale vlna povstaní, ktorá minulý rok zaplavila región, spôsobila, že sa situácia kresťanskej menšiny v regióne stala takmer neznesiteľnou."[ii] Príklady sú alarmujúce, a v dlhej histórii vzťahov medzi moslimami a kresťanmi v mnohých ohľadoch bezprecedentné. Tu sú niektoré z nich (s vďakou Raymondovi Ibrahimovi):
- V Nigérii islamistická skupina Boko Haram v roku 2011 zavraždila najmenej 510 ľudí, najmä kresťanov, a v desiatke severných štátov vypálila alebo zničila viac než 350 kostolov.
- v Ugande na Štedrý večer v roku 2011 moslimovia poliali kyselinou vodcu cirkvi a spôsobili mu ťažké popáleniny.
- V Iráne bezpečnostné zložky prepadli kostol, v ktorom sa slávili Vianoce, a všetkých prítomných, vrátane detí z nedeľnej školy, zatkli a vypočúvali.
- V Tadžikistane bol dobodaný na smrť mladý muž oblečený ako Dedo Mráz (Mikuláš) počas návštevy príbuzných, ktorým priniesol darčeky.
- V Malajzii museli kňazi a cirkevní vedúci mládeže dostať povolenie na spievanie kolied, vyžadovalo sa od nich predloženie celého mena a identifikačného čísla preukazu na policajnej stanici.
- V Indonézii "vandali" sťali hlavu soche Panny Márie.
 Interiér koptského kostola vypáleného v roku 2013 v provincii Minya v Egypte. |
Správa je jasná: "Kresťania, nie ste vítaní. Odíďte."
Kresťania odpovedali tým, že rýchlo opúšťali Blízky východ, čo znamenalo, že viera v ich mieste narodenia zomierala. V Turecku v roku 1920 objem kresťanskej populácie predstavoval 2 milióny, teraz však je to len niekoľko tisícok. V Iraku CSI v roku 2007 zistila, že takmer polovica z približne milióna kresťanov, ktorí tu žili v roku 2003 utiekla z krajiny. Iraqi Christian Relief Council (Rada na podporu irackých kresťanov) kričala: "Sme na pokraji zániku."[iii] V Sýrii predstavovali kresťania na začiatku minulého storočia približne jednu tretinu populácie, dnes je to menej ako 10 percent. V Libanone sa ich počet znížil z asi 55 percent pred 70 rokmi na menej než dnešných 30 percent. Kopti opúšťali krajinu tak ako nikdy predtým vo svojej dlhej histórii.
Vo Svätej zemi tvorili kresťania v osmanskom období 10 percent obyvateľstva; toto číslo teraz kleslo na asi 2 percentá. Betlehem a Nazaret, najznámejšie zo všetkých kresťanských miest, zažívali majoritu kresťanov počas takmer dvoch tisícročí, ale už nie je tomu tak: teraz sú majoritne moslimskými mestami. V Jeruzaleme kresťania v roku 1922 prevyšovali počet moslimov; dnes predstavuje kresťanská populácia v Jeruzaleme len 2 percentá. Napriek tejto emigrácii, uvádza moslimský palestínsky žurnalista Khaled Abu Toameh, že "Izrael zostáva jediným miestom na Blízkom východe, kde sa arabskí kresťania cítia byť ochraňovaní a bezpeční."[iv]
Wall Street Journal prináša správu, že dnes "žije mimo Blízkeho východu viac arabských kresťanov, než v regióne. Asi 20 miliónov podľa minuloročnej správy tria kresťanských charitatívnych organizácií a University of East London ich žije v zahraničí, v porovnaní s 15 miliónmi arabských kresťanov, ktorí zostávajú na Blízkom východe.." Citácia Samuela Tadrosa z Hudson Institute uvádza, že počet koptských kostolov v Spojených štátoch sa od roku 1971 do roku 2017 zvýšil z dvoch na 252 kostolov.
Východní kresťania sa s touto krízou vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. Posúdim tri z nich.
 Patriarcha Gregory III Laham z Antiochie (nar.1933). |
Melchitskí katolíci, (ktorí žijú prevažne v Libanone a v Sýrii), sa pokúšali vyhnúť problémom tým, že hovorili moslimom presne to, čo chceli počuť. Patriarcha Gregory III Laham z Antiochie, v roku 2005 pamätne vyhásil:
Sme cirkvou islamu. ... Islam je naším milieu, kontextom, v ktorom žijeme a s ktorým sme historicky spojení. ...Chápeme islam vo svojom vnútri. Keď som počul verše Koránu, nebolo tam pre mňa nič cudzie. Je vyjadrením civilizácie, ku ktorej patrím.[v]
Gregory obviňoval islamizmus výhradne na Západe: "Fundamentalizmus je ochorenie, ktoré sa rozširuje a zakoreňuje kvôli prázdnote západnej modernity."[vi] V rovnakom duchu obviňoval Gregory v roku 2010 Izrael z džihádistických útokov na východných kresťanov.: Násilie
nemá nič spoločné s islamom ... V skutočnosti je konšpiráciou naplánovanou sionistami a niektorými kresťanmi so sionistickou orientáciou a jej cieľom je podkopať a podať zlý obraz islamu. ... je to tiež konšpirácia proti Arabom ... odopierať im ich práva a špeciálne palestínskym Arabom.[vii]
V roku 2011 dodal, že palestínsko-izraelský konflikt je "základnou" príčinou migrácie východných kresťanov z Blízkeho východu, a spôsobuje, že čelia "demografickému zániku."[viii]
Gregoryho prístup sa rovná: Moslimovia, prosím neubližujte nám; povieme všetko, čo si len budete priať. Nemáme žiadnu vlastnú identitu. V skutočnosti sme istým druhom moslimov. Je to úplná -dhimmi pokora v ére post-dhimmi.
 "Petit Liban" (Malý Libanon) zodpovedá zhruba územiu znázornenému žltou farbou. |
Maroniti historicky poskytovali tomuto sebapoškodzovaniu ten najdramatickejší kontrast. Z teologických (katolícka cirkev) a geografických (hory) dôvodov predstavovali tú najasertívnejšiu a najslobodnejšiu kresťanskú komunitu na Blízkom východe. Ozbrojení a autonómni si držali moslimských vládcov od tela.
V roku 1926 unikátnym spôsobom prinútili imperiálnu mocnosť, Francúzsko k tomu, aby pre nich vytvorilo štát Libanon. Ale maroniti boli chamtiví: namiesto toho, aby akceptovali "Malý Libanon", kde tvorili 80 percent populácie, požadovali a získali "Veľký Libanon", kde tvorili menej ako 40 percent populácie. O päťdesiat rokov neskôr, v roku 1976 zaplatili maroniti cenu za to, že zašli príliš ďaleko, keď moslimovia vstúpili do 15 ročnej občianskej vojny, ktorá zrušila moc maronitov.
Maroniti odpovedali tým, že sa obracali jeden proti druhému. Zatiaľ čo niektorí vzdorovali, najdôležitejšia frakcia sa zblížila s melkitmi. Bývalý generál Michel Aoun v roku 1991 povstal proti Sýrčanom; dnes pochlebuje Hizballáhu a slúži džihádu. Znovu Lee Smith:
Maroniti vždy vynikali ako jedna z najviac húževnatých náboženských siekt v regióne. Ale obavy, zášť a zaujaté politické kalkulácie ich dnes viedli k tomu, aby hľadali ochranu a patronát u najnebezpečnejších a retrográdnych prvkov na Blízkom východe: Sýria, Irán a Hizballáh.[ix]
Stručne povedané, maroniti sa zo slobodných kresťanov stali čiastočnými dhimmi.
Od islamského dobytia Egypta pred takmer štrnástimi storočiami sledujú egyptskí kopti takmer opačnú cestu ako maroniti. Ich geografická poloha (rovina), história (silná centrálna vláda) a spoločnosť (rozptýlenie medzi moslimami) boli pre nezávislú moc nepriaznivé, a nútili koptov k tomu, aby sklonili hlavu. Kopti plne akceptovali status dhimmi, prežili a úspešne odolali islamizácii omnoho úspešnejšie než ostatní kresťania na Blízkom východe, o čom svedčí ich relatívne vysoký počet.
 Boutros Ghali bol v rokoch 1908-10 egyptským premiérom. |
Koloniálna éra im poskytla väčšiu rolu a bez váhania ju prevzali, symbolizuje to starý otec bývalého generálneho tajomníka OSN generál Boutros Boutros-Ghali, ktorý bol egyptským premiérom v rokoch 1908-10. Toto obdobie moci sa otriaslo s britským odchodom v 50. rokoch 20. storočia.
Počnúc rokom 1980 došlo k dvom paralelným vývojom. Na jednej strane sa islamisti, podnecovaní egyptskou vládou, systematicky zameriavali na koptov, zapájali sa do rôznych foriem nátlaku a násilia voči nim. Vláda vo všeobecnosti kládla vyššiu prioritu udržiavaniu dobrých vzťahov s islamistami, než ochrane svojej kresťanskej menšiny. Kresťania sa stali politickým futbalom; napríklad Husní Mubarak hral dvojitú hru, predstieral, že je ochrancom koptov, zatiaľ čo bol všetkým možným, len nie tým.
Na druhej strane, po storočiach takmer úplného ticha našli kopti svoj kolektívny hlas. Zorganizovali sa na svoju obranu, nahlas hovorili o svojej nepríjemnej situácii a viedli protesty, keď egyptský prezident navštívil Washington. Napriek dlhotrvajúcej tradícii nehybnosti sa koptovia stali novými maronitmi.
Napriek týmto rôznorodým metódam zvládania situácie – super-dhimmi, dhimmi a asertivita – vo všeobecnosti sa budúcnosť kresťanstva na Blízkom východe javí ako bezútešná. Ľudia so statusom dhimmi akceptovali ustúpenie a mierne zlepšenie, nasledované mentálnymi alebo etnickými čistkami.
Počúvame veľa o nenávisti a obavách z islamu, ktoré sa teraz nazývajú "islamofóbiou." Ale bývalý moslim a bývalý holandský poslanec parlamentu Ayaan Hirsi Ali považuje za skutočný problém niečo úplne iné: Christofóbiu.
Objektívne posúdenie súčasných udalostí a trendov vedie k záveru, že miera a závažnosť islamofóbie sa znižuje v porovnaní s krvavou Christofóbiou, ktorá v súčasnosti prechádza krajinami s moslimskou majoritou z jedného konca sveta na druhý. Sprisahanie ticha, ktoré sprevádza tento násilný prejav náboženskej neznášanlivosti, sa musí zastaviť. Neznamená to nič iné ako koniec kresťanstva – a nakoniec aj všetkých náboženských menšín [medzi moslimami] – je v stávke.[x]
Kombinácia etnických čistiek židov a kresťanov označuje koniec éry. Príťažlivá rozmanitosť života na Blízkom východe sa redukuje na plochú monotónnosť jediného náboženstva, a na hŕstku obliehaných menšín. Celý regióon, nielen menšiny, je týmto trendom ochudobňovaný.
Čo môžu s týmto problémom urobiť obyvatelia Západu – a konkrétne Kresťanská medzinárodná solidarita?
Existujú len dve možnosti: ochraňovať nemoslimov – kresťanov a ďalších – aby mohli pokračovať vo svojom živote v krajinách s moslimskou majoritou, alebo im pomáhať, aby odišli z týchto krajín a vzdali sa tak svojjej historickej domoviny.
Prvá možnosť je samozrejme vhodnejšia; kresťania majú neporušiteľné právo na to, aby zostali. Ale ako im obyvatelia pomôžu v tom, aby to dosiahli? Vyžaduje si to z ich strany akt vôle a ochotu časti moslimov ku zmene. Ale ani jedna z týchto vecí nevyzerá ako realistická perspektíva. Najmä v prípade, ak sú v stávke ľudské práva iných, nemôžu demokratické vlády samotné prijímať rozhodnutia; potrebujú potrebu národa. Zdá sa, že ľudia na Západe nemajú v úmysle prijímať takéto kroky – ako napríklad hospodársky a vojenský tlak – na zabezpečenie prežitia kresťanstva na Blízkom východe.
To nám ponecháva menej aktraktívnu alternatívu: pomáhať kresťanom pri odchode a potom im otvoriť dvere. Emigrácia je neodmysliteľne bolestivou skúsenosťou a demokracie budú mať ťažkosti pri formulovaní politiky, pri uprednostňovaní prívržencov určitého náboženstva. Bez ohľadu na tieto a ďalšie negatíva je migrácia reálnou možnosťou, ku ktorej denne pristupujeme.
A tak sa kresťania z Blízkeho východu tragicky strácajú zo svojich starých domovov.
Citované práce
Ali, Ayaan Hirsi. "The Global War on Christians in the Muslim World." (Globálna vojna proti kresťanom v moslimskom svete, Newsweek. 6. február 2012.
Berger, Judson. "Mob Attacks on Iraqi Christian Businesses Raise Security Concerns." (Masový útok na irackých kresťanov – biznismenov zvyšuje obavy o o bezpečnosť, Fox News. 9. december 2011).
Lloyd C. Briggs a Norina Lami Guède, No More For Ever: A Saharan Jewish Town, (Už nikdy viac: Saharské židovské mesto, Cambridge, Mass: Materiály Peabody Museum of Archaeology and Ethnology, 1964).
Cohen, Mark. Under Crescent and Cross – The Jews of the Middle Ages (Pod polmesiacom a krížom – židia stredoveku, Princeton: Princeton University Press, 1994).
Fowler, Jack. "Melkite Patriarch Absolves Islam, Blames 'Zionist Conspiracy.'" (Melkitský patriarcha dáva rozhrešenie islamu, obviňuje sionistickú konšpiráciu, National Review, 13. december 2010).
The Free Library. "Catholic patriarch warns Christians face 'extinction'." (Katolícky patriarcha varuje pred tým, že kresťania čelia zániku, The Free Library, bez dátumu).
Toameh, Khaled Abu. "Arab Spring Sending Shudders Through Christians in the Middle East." (Arabská jar rozosiela obavy prostredníctvom kresťanov na Blízkom východe, Gatestone Institute, 20. december 2011).
Valente, Gianni. "We are the Church of Islam. Interview with the patriarch of Antioch Grégoire III Laham." (Sme cirkvou islamu. Interview s patriarchom Antiochie Gregoirom III. Lahamom, Synoda biskupov č. 10 (2005).
[i] Lloyd C. Briggs a Norina Lami Guède, No More For Ever: A Saharan Jewish Town, ( Už nikdy viac: Saharské židovské mesto, Cambridge, Mass: Materiály Peabody Museum of Archaeology and Ethnology, 1964).
[ii] Lee Smith, "Agents of Influence," (Agenti vplyvu, Tablet, 4. január 2012, http://www.tabletmag.com/ jewish-news-and-politics/87240/minority-interest, sprístupnené 17. februára 2017).
[iii] Quoted after Judson Berger, "Mob Attacks on Iraqi Christian Businesses Raise Security Concerns,"(Citované podľa Judsona Bergera, Masový útok na irackých kresťanov – biznismenov zvyšuje obavy o o bezpečnosť, Fox News. 9. december 2011, http://www.foxnews.com/politics/2011/12/09/mob-attacks-on-christian-businesses-raise-security-concerns-as-iraq-enters-new.html (sprístupnené 17. februára 2017).
[iv] Pozri Khaled Abu Toameh, "Arab Spring Sending Shudders Through Christians in the Middle East,"(Arabská jar rozosiela obavy prostredníctvom kresťanov na Blízkom východe, Gatestone Institute, 20. december 2011, https://www.gatestoneinstitute.org/2685/arab-spring-christians (sprístupnené 17. februára 2017).
[v] Citované podľa Gianni Valente, "We are the Church of Islam. Interview with the patriarch of Antioch Grégoire III Laham," (Sme cirkvou islamu. Interview s patriarchom Antiochie Gregoirom III. Lahamom, Synoda biskupov č. 10 (2005), http://www.30giorni.it/articoli_id_9596_l3.htm (sprístupnené 17. februára 2017).
[vi] Na tom istom mieste.
[vii] Citované podľa Jacka Fowlera, "Melkite Patriarch Absolves Islam, Blames 'Zionist Conspiracy,'"(Melkitský patriarcha dáva rozhrešenie islamu, obviňuje sionistickú konšpiráciu, National Review, 13. december 2010), http://www.nationalreview.com/ corner/255224/melkite-patriarch-absolves-islam-blames-zionist-conspiracy-jack-fowler (sprístupnené 17. februára 2017).
[viii] Citované podľa Free Library, "Catholic patriarch warns Christians face 'extinction,'"( Katolícky patriarcha varuje pred tým, že kresťania čelia zániku, The Free Library, bez dátumu), https://www.thefreelibrary.com/Catholic+patriarch+warns+Christians+ face+%27extinction%27.-a0250613492 (sprístupnené 17. februára 2017).
[ix] Lee Smith, "Agents of Influence," (Agenti vplyvu, Tablet, 4. január 2012, http://www.tabletmag.com/ jewish-news-and-politics/87240/minority-interest, sprístupnené 17. februára 2017).
