Poznámka DP: Táto kapitola, zakladajúca sa na prednáške prednesenej na India Foundation conference on counterterrorism (konferencia India Foundation o boji proti terorizmu) vo februári 2016 v Jaipure, bola pripravená na uverejnenie bez mojej asistencie. V texte som urobil drobné zmeny. Originálny názov: "The Caliphate, Al-Qaeda, and Global Jihad." (Kalifát, al-Kájda a celosvetový džihád).
Často kladená otázka je, "Čo chcú džihádisti [Mudžahedíni] ?" Odpoveď je prekvapivo nejasná, pretože väčšina ich útokov neobsahuje jasné požiadavky.
Hrôzu vzbudzujúce útoky v Bombaji v novembri 2008 a v Paríži v novembri 2015 uskutočnili samovražedné komandá, ozbrojenci tu uskutočnili masové streľby. Inde sa uchýlili ku guľometným útokom, stínaniu hláv, bombovým útokom, únosom, atď. Po tom, ako boli útočníci neutralizovaní bezpečnostnými zložkami, vykonáva sa vyhodnocovanie spôsobených škôd a detektívi sa pokúšajú vypátrať totožnosť páchateľov a ich možné motívy. Tieňové webové stránky potom pripravia post-hoc neoverené tvrdenia, ktoré naďalej neodpovedajú na otázku "Čo chcú džihádisti?"
Motívy džihádistických útokov
Prečo sú motívy nevysvetliteľné? Po útokoch na Spojené štáty 11. septembra 2001 analytici neustále špekulujú o pravdepodobných motívoch. Avšak v širšom zmysle môžeme konštatovať, že existujú dve všeobecné kategórie alebo motívy útokov.
Prvým z nich je snaha o zmenu konkrétnej politiky štátu, ktorý bol cieľom. Ako príklad, mohlo by sa to týkať snahy o stiahnutie zahraničných bojových jednotiek z Iraku a Afghanistanu, alebo donútiť Rijád k tomu, aby vyhnal zahraničné vojská zo svojej pôdy. Cieľom by tiež mohol byť nátlak na vlády na ukončenie podpory Izraela alebo tlak na Nové Dillí, aby postúpilo kontrolu nad Kašmírom.
Druhá kategória má omnoho širšiu základňu a je zameraná na oslabenie nemoslimov vo všeobecnosti, na podkopávanie ich ekonomiky, na vytváranie strachu v mysliach ich obyvateľov a snahu o nastolenie moslimskej nadradenosti. Avšak obe kategórie poukazujú na niečo omnoho väčšie. Džihádisti usilujú o vytvorenie sveta ovládaného moslimami, islamom, šariou a kalifátom.
My vidíme dve formy džihádu, založené na relatívnej sile moslimskej populácie v oblasti. V oblastiach, kde vládnu nemoslimovia, ide o pokus získať kontrolu nad mocenskými pákami a mať ich pod svojou kontrolou. Cieľom je zvrhnúť vládu kafírov. Nejde tu o o žiadny priamy pokus o konvertovanie, ale vojna je vojnou o teritórium. Tam, kde vládnu moslimovia, je cieľom uplatnenie šarie v plnom rozsahu. Nádej, alebo konečné štádium je určené len pre zbožného vládcu, ktorý dokáže urobiť moslimov silnými a bohatými, a ktorý môže ukončiť ich nejednotnosť. Konečným štádiom je však v oboch prípadoch celosvetový kalifát. Kalif vládne nad všetkými národmi sveta a zavádza právo šaria v plnom rozsahu.
Stručná história
Následníctvo Mohameda bolo svedkom hlbokého rozporu v islame, ktorý pretrváva do dnešných dní. Jadrom sporu je, kto obsadí miesto proroka ako hlavy moslimskej komunity, čo ešte aj dnes vytvára rozpor medzi šiítmi a sunnitmi. Následníci Mohameda však dohliadali na veľké islamské výboje počas ďalších tristo rokov. Výkonný kalifát skončil v 40. rokoch desiateho storočia a hoci sa titul zachoval, je len nominálny. Posledný kalifát Abbasiov v Bagdade sa skončil v roku 1258, nasledovalo dobytie Bagdadu Mongolmi. Počas druhej polovice vlády Abbasiov však začali moslimskí vládcovia používať iné tituly, ako sultán. Atatürk ukončil kalifát 3. marca 1924, ale myšlienka žila ďalej, ako môžeme vidieť v [indickom] hnutí Khilafat v období rokov 1919-26.
Novšie členenie kalifátu bolo u Usáma bin Ládina, ktorý usiloval o "zbožný kalifát [ktorý] vyjde z Afghanistanu". Jeho následník, Ajman al-Zawahiri, predstavil kalifát ako taký, v ktorom "história nadobudne nový smer." Podľa ďalšieho vodcu al-Kájdy Fazlura Rehmana Khalila: "Zásluhou požehnania džihádu odpočítavanie Ameriky začalo. Čoskoro ohlási porážku," a bude nasledovaná kalifátom. V roku 2005 začala al-Kájda s vysielaním rozhlasovej stanice Sawt al-Khalifa.
Kalifát
Fatih Alev, imám z Dansk Islamisk Center (Dánske islamské centrum) v Kodani. |
Vyjadrenia určitých vodcov a všeobecné pocity medzi obyvateľmi vyvolali pocit, že kalifát je na obzore. Na mítingu strany Hizb ut-Tahrir v Kodani, jeho imám Muziz Abdullah sledoval do posledného miesta zaplnenú halu. "Pred desiatimi rokmi, keď som začínal, bolo úplne nerealistické myslieť si, že by tu mohol byť kalifát," uviedol. "Ale teraz ľudia veria, že by sa tak mohlo stať v priebehu niekoľkých rokov." Fatih Alev, imám v Kodani uviedol: "V tejto chvíli je kalifát úplne irelevantný. Pokiaľ ide o zajtrajšok, mohol by byť relevantný. Nevylučoval by som to."
Aj medzi bežnými ľuďmi bol pocit bezprostrednej blízkosti kaifátu. Podľa Kerema Acara, krajčíra v centre Istanbulu: "Neuvidím to za svojho života, ani moje deti to neuvidia, ale jedného dňa možno deti mojich detí uvidia, ako sa niekto vyhlasuje za kalifa ako pápež, a má vplyv." Ertuğul Örel, majiteľ kaviarne v Istanbule vyjadril nádej v kalifát, ale neverí, že by k tomu došlo. "Kalifát znamená, že by tu bol [len] jeden hlas," povedal. "Ale viem, že ani Američania, ani Európania to nikdy nedovolia." Ali Bulaç, turecký odborník na islam a Turecko sa vyjadril veľmi explicitne, keď vyhlásil "Koncepcia kalifátu je veľmi živá v kolektívnej pamäti spoločnosti."
Takmer taký istý názor vyjadril Zeyno Baran, expert z Hizb ut-Tahrir. "Pred pár rokmi sa [tomu] ľudia smiali. Ale teraz, keď bin-Ládin, Zarkáwi, & [ďalší] hovoria, že chcú obnovenie kalifátu, berú ich ľudia vážne." Plagáty s veľkými, žiarivo červenými nápismi vyzývajú k vytvoreniu islamského kalifátu v Libanone, je ich možné dnes vidieť na mnohých miestach v Sidone, vylepujú ich tu členovia Hizb ut-Tahrir. Plagáty vyzývajú k "obnoveniu stavu islamského kalifátu po tom, ako nepriatelia zo zákerného a koloniálneho Západu podceňujú našu duchovnú silu. Chceme len verejne povstať ako silný islamský štát."
Podľa Jamesa Brandona v Christian Science Monitor: "Hizb ut-Tahrir sľubuje, že oživenie kalifátu ukončí korupciu a prinesie prosperitu. ... dá moslimom výzvu a nakoniec, umožní im dobytie Západu." Cituje Abdulláha Shakra, jordánskeho člena skupiny: "Moslimský svet má zdroje, ako je ropa, ale chýba mu vedenie, ktoré nám bude vládnuť podľa islamských zákonov a urobí džihád takým, že sa ho bude báť celý svet." Shakr naznačuje, žeúspechy kalifátu prinesú pre islam obrat a výhody celému moslimskému svetu. Cesta ku kalifátu, ako ju propaguje Hizb ut-Tahrir je však postupná a väčšinou pokojná. Pokiaľ ide o al-Kájdu, je násilná a revolučná.
Nemoslimské názory
Dick Cheney chápe kalifát lepšie než mnohí profesori islamských štúdií. |
Mimo islamského sveta malo toto chápanie odlišný charakter. V roku 2004, keď Dick Cheney hovoril o Ussámovi bin Ládinovi, explicitne vyhlasoval, že "hovoria o potrebe obnovenia toho, čo by sa mohlo týkať akože kalifátu siedmeho storočia," v ktorom by "vládol zákon šaria, ako najrigídnejšia interpretácia Koránu," povedal. Tento príklad nasledovali mnohí ďalší z administratívy Georga W. Busha a v roku 2005 Daily Telegraph zazvonil varovnými zvonmi, keď vyhlásil, že "Fanatici po celom svete snívajú o návrate kalifátu".
Myšlienka sa zdala byť v čase, keď Bush, ktorý nenávidel ľavicu, vrátane islamských špecialistov (Kenneth M. Pollack, John L. Esposito, Shibley Telhami) a pohŕdal celou touto témou. Investigatívny žurnalista Robert Dreyfuss bol k myšlienke ašpirácie na kalifát úplne odmietavý. Popisoval predstavu, že by islamistické sily chceli ustanoviť kalifát od Severnej Afriky po Južnú Áziu ako 'idiotskú'. "Je to číry nezmysel", povedal. "To čo sa stalo, bolo, že tí v administratíve, ktorí urobili takéto vyhlásenia založené na tom, čo si prečítali na stránkach al-Kájdy alebo iných džihádistických webových stránkach." "Takéto hrozby," dodal, "sú v povahe fantázií a mali by byť brané ako také."
Kalifát existuje
Keď sa v júni 2014 náhle zjavil kalifát, ktorý vyhlásil "Islamský štát" a viedol ho kalif Ibrahim, bolo to nečakané. Vyhlásenie bolo nasledované veľkolepými vojenskými víťazstvami, špeciálne v Mosule, čo mu poskytlo jedinečnú celosvetovú prestíž. Skupiny ako Boko Haram mu vzdávali poctu a malo to elektrizujúci účinok na sunnitských moslimov. Potenciálny vplyv Islamského štátu ako kalifátu je v tom, že posilňuje sen jedinej vlády v celom "Islamdome" aj mimo neho, inšpiruje ďalších k tomu, aby urobili to isté, a radikalizuje islamské hnutia.