Štokholm, Švédsko – Na návštevách prevažne moslimských predmestí vznikajúcich vedľa takmer všetkých severoeurópskych miest sa opakovane vynára jedna otázka: Prečo niektoré z najbohatších, najvzdelanejších, najsekulárnejších, najpokojnejších a najhomogénnejších krajín na svete ochotne otvárajú svoje dvere pre prakticky každého migranta z najchudobnejších, najmenej moderných, s najsilnejším náboženským založením a nejmenej stabilných krajín?
Nasledujú ďalšie otázky: Prečo sa vo väčšine prípadov kresťanské krajiny rozhodli prijať prevažne moslimských imigrantov? Prečo tak robí tak mnoho politikov establišmentu, predovšekým Angela Merkelová v Nemecku, ignoruje a napomína tých, ktorí sú stale viac znepokojení tým, že táto imigrácia permanentne mení tvár Európy? Prečo pripadne formulovanie vlasteneckého rejekcionizmu tohto javu slabším štátom višegrádskej skupiny z Východnej Európy? Kam povedie imigrácia?
 Tabuľa na centrálnej železničnej stanici v Kodani v októbri 2016, dočasne negujúca schengenský bezhraničný priestor. (Foto kredit: Daniel Pipes) |
Neexistuje jediná odpoveď, ktorá sa vzťahuje na viacero krajín; avšak z mnohých faktorov (napríklad sekularizácia) ktoré stoja za historicky bezprecedentným prijímaním cudzích národov, vyčnieva jeden ako najkritickejší: západoeurópsky pocit viny.
Pre mnohých vzdelaných Západoeurópanov nejde v ich civilizácii ani tak o vedecký pokrok, bezprecedentnú úroveň prosperity a dosiahnutie jedinečnej ľudskej slobody, ale skôr o kolonializmus, rasizmus a fašizmus. Brutálne francúzske dobytie Alžírska, unikátna zverská genocída proti židom a dedičstvo extrémneho nacionalizmu spôsobili podľa analýzy francúzskeho intelektuála Pascala Brucknera u mnohých Európanov, že sa považujú za "chorého muža planéty", zodpovedného za všetky celosvetové problémy počnúc chudobou až po environmentálnu nenásytnosť; "biely muž zasial smútok a ruiny všade tam, kam šiel." Bohatstvo znamená lúpeže, biela pokožka manifestuje hriešnosť.
 Ilustrácia pre tento článok vo Washington Times. |
Bruckner to označuje ako "tyraniu viny" a ja som narazil počas mojich nedávnych ciest na niekoľko farbistých vyjadrení takejto sebanenávisti. Francúzsky katolícky kňaz vyjadril ľútosť nad niekoľkými záznamami cirkvi. Konzervatívny nemecký intelektuál preferuje Sýrčanov a Iračanov pred svojimi nemeckými spoluobčanmi. Švédsky turistický sprievodca ponížil svojich švédskych spoluobčanov a dúfal, že ho nebudú vnímať ako jedného z nich.
Skutočne, mnohí Európania cítia, že ich vina z nich robí nadriadených; čím viac nemajú radi samých seba, tým viac sa vyvyšujú – vzbudzujú podivný mix sebanenávisti a morálnej nadradenosti, čo okrem iných následkov spôsobuje, že nie sú ochotní vynaložiť čas a peniaze potrebné na plodenie detí. "Európa stráca vieru v seba samú, a pôrodnosť je v kolapse," uvádza írsky vedec William Reville.
Katastrofálny nedostatočný pohyb pôrodnosti vytvoril existenciálnu demografickú krízu. Ženy v Európskej únii v roku 2014 porodili len 1,58 detí, takže kontinent postráda potomstvo na to, aby sa obnovil; v priebehu času tento omnoho menší pomer obnovy bude znamenať strmý pokles počtu etnických Portugalcov, Grékov a ďalších. Zachovanie štátu blahobytu a dôchodkového stroja vyžaduje import cudzincov.
 Celková úroveň pôrodnosti u európskych žien v roku 2014. (Zdroj: Eurostat) |
Tieto dve pohonné jednotky – odpykávanie si viny a náhrada neexistujúcich detí – potom prispievajú k podpore masívneho prílivu národov z nezápadných krajín, ako to nazýva nazýva francúzsky spisovateľ Renaud Camus, k "veľkej obnove." Ľudia z Južnej Ázie vo Veľkej Británii, Severoafričania vo Francúzsku a Turci v Nemecku, plus Somálčania, Palestínčania, Kurdi a Afgánci môžu všade potvrdzovať nevinu historických hriechov Európy, a súčasne poskytovať perspektívu zabezpečenia ekonomiky. Ako uvádza americký spisovateľ Mark Steyn, "Islam je dnes hlavným dodávateľom nových Európanov."
Establišment, alebo to, čo nazývam 6 P (politici, polícia, prokurátori, tlač – v angl. press, profesori a kňazi – v angl. priests), vo všeobecnosti všetci trvajú na tom, že všetko dobre dopadne: Kurdi sa stanú produktívnimi pracovníkmi, Somálčania vynikajúcimi občanmi, a islamistické problémy zmiznú.
Toto je teória a niekedy to funguje. Ale príliš často zostávajú moslimskí imigranti vzdialení od kultúry nového európskeho domova alebo ju odmietajú, čo je často manifestované vzťahmi medzi pohlaviami; niektorými násilnými útokmi na nemoslimov. Príliš často im tiež chýbajú schopnosti alebo motivácia k tvrdej práci a ukončia ekonomickú zodpovednosť.
 Označenie v Amsterdame varuje zločincov, že na ich identifikáciu bude použitý DNA spray. (Foto kredit: Daniel Pipes) |
Príliv neintegrujúcich sa mosimov vyvoláva hlbokú otázku, či môže prežiť európska civilizácia minulého tisícročia. Stane sa Anglicko Londonistanom a Francúzsko Islamskou republikou? Establišment kritizuje, odmieta, odsúva na vedľajšiu stranu, ignoruje, potláča a dokonca uväzňuje tých, ktorí prichádzajú s takýmito otázkami, zaobchádza s nimi ako s pravicovými extrémistami, rasistami a neofašistami.
Avšak perspektíva islamizácie inšpiruje narastajúci počet Európanov k boju za ich tradičný spôsob života. Medzi lídrami sa nachádzajú intelektuáli, ako nedávo Oriana Fallaci a spisovateľ Michel Houellebecq; politici ako maďarský premiér Viktor Orbán a vodca najpopulárnejšej holandskej strany Geert Wilders.
Anti-immigračné politické strany zvyčajne získavajú asi 20 percent hlasov. A zatiaľ čo sa dosiahol konsenzus, že ich príťažlivosť ostane rovnaká, prípadne dosiahne 30 percent, mohli by sa stať silnejšími. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že skutočne podstatné majority sa obávajú islamu a chcú zastaviť, a dokonca zvrátiť účinky imigrácie, predovšetkým moslimov. V tomto svetle Norbert Hofer nedávno získal 50 percent hlasov v Rakúsku, čo predstavuje potenciálny zásadný prelom.
 Vybavenie na spanie na parížskej Avenue de Flandre, september 2016. (Foto kredit: Daniel Pipes) |
Najväčšou otázkou, ktorej čelí Európa, je tá, kto, establišment alebo obyvatelia, bude riadiť budúcnosť kontinentu. O rozsahu islamistického politického násilia pravdepodobne rozhodne toto: opakované masové vraždy priťahujúce pozornosť (napríklad od januára 2015 vo Francúzsku) posúva toto pole smerom k ľuďom; ich absencia dovoľuje establišmentu, aby zostal naďalej zodpovedný. Je potom iróniou, že akcie migrantov budú do značnej miery formovať osud Európy.
