Polícia a tlač urobili impozantný kus práce pri sledovaní života a motívov Syeda Rizwan Farooka a Tashfeen Malik, manželského páru, ktorý 2. decembra zmasakroval v San Bernardine, California, 14 ľudí.
Máme informácie o ich rodinách, o ich študijnej a pracovnej anamnéze, o ich cestovaní, o ich svadbe, o ich výrokoch a ich prípravách na útok. A najdôležitejšie je, že stupňujúca sa práca v pozadí znamená, že máme vedomosti o tom, že pár mal džihádistické zámery, úmysly, že útočil vo svojej roli zbožných moslimov, šíriacich posolstvo, zákon a zvrchovanosť islamu.
My všetci sme omnoho lepšie informovaní o týchto faktoch, ktoré majú silný vplyv na štátne orgány, na Američanov, ktorí sa, oproti bežnému záujmu omnoho viac zaujímajú o otázku džihádistického násilia, než kedykoľvek po 11. septembri. Napríklad v roku 2011, v prieskume 53 percent osôb uviedlo, že terorizmus je kritickou otázkou; toto číslo teraz dosahuje 75 percent.
Ale čo v prípade Yusufa Ibrahima? Začiatkom roku 2013, keď mal 27 rokov, tento v Egypte narodený moslim, žijúci v Jersey City, podľa obvinenia zastrelil dvoch koptských kresťanov, Hanny F. Tawadrosa a Amgad A. Kondsa, odrezal im hlavy a ruky a vyrazil im zuby, potom ich pochoval v správnej oblasti Buena Vista v New Jersey.
 Yusuf Ibrahim. Neexistujú žiadne verejne dostupné obrázky jeho obetí, ktoré zostávajú bez tváre a beztvaré. |
Bol obvinený v dvoch bodoch, v každom z nich z vraždy, hrdelného zločinu, únosu, lúpeže, znesvätenia ľudských ostatkov a ďalších zločinov. Okrem toho bol uznaný za vinného za únos auta 22. decembra 2011 a ozbrojenú lúpež 20. septembra 2012, oboje v Jersey City (neskôr strelil svoju obeť do nohy), a začiatkom roka 2015 bol za tieto posledné zločiny odsúdený na 18 rokov väzenia.
Tieto dva činy sťatia hlavy sú okázalé, príšerné a plné džihádistických (alebo v policajnom žargóne "teroristických") prvkov. Historik Timothy Furnish vysvetľuje, že "rituálne sťatie hlavy má v islamskej teológii a histórii dlhý precedens", znamená moslimskú formu popravy. Moslimské vraždenie nemoslimov spadá do nestárnuceho vzorca islamskej nadradenosti. Patrí tiež do tragického vzorca správania v Spojených štátoch posledných rokov.
Napriek tomu polícia, politici, tlač a profesori (t. j. establišment) nepreukázali ani ten najmenší záujem o islamské zameranie, považujú obidva činy sťatia hlavy a amputácie za rutinnú lokálnu vraždu. Symptomatickým tu je, že policajná správa o Ibrahimovom uväznení postráda akúkoľvek zmienku o motivácii; na základe tejto chýbajúcej zmienky ľavicovo orientovaná Snopes.com (ktorá sa predstavuje ako "určujúci internetový zdroj mestských legiend, folklóru, mýtov, povestí a nesprávnych informácií") ide až tak ďaleko, že odmieta ako "falošné" tvrdenie, že mainstreamové médiá "úmyselne ignorovali" tento incident. Komunikácia oboch sa spojila.
Takmer tri roky po tejto udalosti nevieme o Ibrahimovi takmer nič, o jeho motívoch, jeho možných spojeniach s ďalšími, alebo o jeho inštitucionálnej príslušnosti. Nepoznáme ani vzťah obvineného útočníka k jeho obetiam: Bol to zločinec, ktorý sa pohádal so svojimi komplicmi, kamarát, ktorý si príliš mnoho vypil, rádoby milenec, ktorý vyradil svojich súperov z náklonnosti k žene, člen rodiny eliminujúci ašpirantov na dedičstvo, šialený muž, náhodne streľajúci na okoloidúcich? Alebo bol snáď džihádista, snažiaci sa o šírenie posolstva, zákona a nadradenosti islamu?
Nemôžem odpovedať na tieto otázky, pretože prípad pretrváva úplne nevyjasnený, vynorí sa z času na čas len v spojení s niektorými technickými procedurálnymi záležitosťami (ako je napríklad výška Ibrahimovej kaucie alebo prípustnosť jeho priznania), ktoré nevrhá žiadne svetlo na jeho motívy zločinu, z ktorého bol obvinený.
Ibrahimov prípad nie je nijako neobvyklý. Zostavil som dlhý zoznam potenciálnych prípadov džihádistického násilia (tu, tu, a tu), v ktorých sa establišment spolčil a zamietol islamistickú dimenziu pod koberec, zaobchádzal s páchateľmi ako s obyčajnými zločincami, o biografiu, motívy a spojenia ktorých nie je žiadny záujem a preto zostávajú neznáme.
Toto mlčanie o možnom džiháde má hlavný význam pre upokojenie americkej verejnosti (a jej náprotivkov inde na Západe), aby uverili, že džihádistické násilie je omnoho vzácnejšie, než je tomu v skutočnosti. Ak by štátne orgánypochopili plný rozsah džihádu v Amerike, bol by alarm omnoho väčší; percento tých, ktorí nazývajú terorizmus kritickým problémom by vzrástlo omnoho vyššie, než je súčasných 75 percent. Toto by, pre zmenu, mohlo vyvinúť tlak na establišment, aby konečne začal konfrontovať džihád seriózne.
