Takmer každé posudzovanie parlamentných volieb, ktoré sa budú konať 7. júna v Turecku, ich hodnotí ako najdležitejšie v takmer storočnej histórii republiky. New York Times ich považuje za "kľúčové" a londýnsky Daily Telegraph za "rozhodujúce." Huffington Post ich nazýva "najväčšími voľbami" v histórii republiky. Financial Times vyhlasuje, že "Budúcnosť Turecka je v stávke."
Ale ja nesúhlasím. Označujem ich ako najmenej dôležité voľby v Turecku. Tu sú dôvody, prečo:
Zameranie pozornosti nie je, ako býva zvyčajne, na jednu otázku "Kto vytvorí budúcu vládu?" Analytici sa zhodujú v tom, že Strana spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, alebo AKP), ktorá je pri moci od roku 2002, opäť vyhrá. Ale prijme nového, mladšieho partnera? Získa dostatočný počet kresiel, aby mohla zmeniť ústavu a splniť plán prezidenta Recep Tayyip Erdoğana, a to zmeniť jeho pozíciu, ktorá je z väčšej časti symbolická, na pozíciu plne výkonnú?
 Recep Tayyip Erdoğan, agitujúci za hlasy, s Koránom v ruke.. |
Erdoğan chce takú širokú právomoc, že sa v skutočnosti prirovnáva k absolútne vládnucim saudským monarchom. Je iróniou, že tieto právomoci by boli vyňaté z právomocí premiéra, pozíciu ktorého Erdoğan zastával jedenásť rokov, až do minulého augusta, keď ju dobrovoľne postúpil vlastnoručne vybranému následníkovi, nenápadnému akademikovi, a prešiel na impozantnejšiu, ale oveľa menej vplyvnejšiu pozíciu prezidenta.
Číselne vyjadrené, otázka, ktorá fascinuje Turkov je, či AKP vyhrá majoritu jedného kresla (276 kresiel z 550), aby mohla vládnuť sama, 3/5 majoritu (330 kresiel), ktorá by im umožnila zmeniť ústavu v očakávaní verejného referenda, alebo 2/3 majoritu (367 kresiel), nevyhnutnú pre jednostrannú zmenu.
 Nájdu Američania podobnosť medzi logom Erdoğana a logom istého prominentného amerického politika? |
Hlavná dráma sa týka novej strany, ľavičiarskej kurdsky orientovanej Demokratickej strany ľudu (Halkların Demokratik Partisi, alebo HDP): Podarí sa jej dosiahnuť najvyšší svetový prah 10 percent z celkového počtu hlasov a dostať sa do parlamentu v tejto jej prvej celoštátnej kampani? Ak áno, pripraví stranu AKP o jej majoritu 276 kresiel; ak nie, AKP pravdepodobne tento počet dosiahne, a možno dokonca magických 330 hlasov.
Avšak tam, kde iní vidia vysokú drámu, ja predpokladám takmer nudu, a to z dvoch príčin. Po prvé, AKP v minulosti používala podvody pri volebných urnách a iné špinavé triky; mnohé náznaky poukazujú na to, že je pripravená na to, aby tak urobila znovu, a to najmä v distriktoch s kurdskou majoritou.
Po druhé, od chvíle, ako pred deviatimi mesiacmi, keď Erdoğan's nastúpil do funkcie prezidenta, správal sa tak, akoby jeho vytúžené zmeny už boli vykonané; predsedal zasadaniam kabinetu, vyberal kandidátov AKP, opieral sa o jurisdikciu a nasadil húf "cárov", aby tak mohol súťažiť so štábom premiéra. Je pánom všetkých prieskumov.
Tiež nehanebne porušuje zákazy politickej činnosti prezidenta, nelegálne agituje v krajine, vysoko si cení vládne médiá, ktoré sú mu k dispozícii, často s Koránom v ruke, nalieha na občanov, aby hlasovali za AKP, čím zvyšuje svoje právomoci ako cumhurbaşkan (prezident).
Zatiaľ čo transformuje chybnú demokraciu a spojencov NATO označuje ako darebácke štáty, hovorí o vládach západných krajín, že majú pštrosiu politiku, keď sentimentálne predstierajú, že sú tu stále 90. roky, s Ankarou ako spoľahlivým spojencom, a podporujú jeho rastúci despotizmus.
Takže som dospel k záveru o tom, že sotva záleží na tom, koľko kresiel AKP získa. Erdoğan sa bude ďalej náhliť svojou cestou, bude planýrovať a prevalcovávať svoju cestu vpred, ignorujúc tradičné a právne delikátnosti, či už so zmenami ústavy, alebo bez nich. Isteže, s plnými legitímnymi právomocami by pridal do svojho životopisu pekné čačky, ale je už vopred tyranom a smerovanie Turecka je nastavené.
To, že je brilantným aktérom vnútornej politiky a tiež egomamiakom na sude s prachom v regióne, napovedá, kde budú spočívať budúce Erdoğanove problémy – v zahraničí. Pod jeho vedením trpí Ankara v súčasnosti kvôli zlým, až desivým vzťahom s takmer všetkými susedmi, vrátane Moskvy, Teheránu, Bagdadu, Damašku, Jeruzalemu, Káhiry, Atén, Cyperskej republiky a dokonca nového vodcu tureckého Cypru.
 Napriek úsmevom má novozvolená hlava tureckého Cypru, Mustafa Akıncı, s Erdoğanom napäté vzťahy. |
Niektoré hrubé chyby v zahraničnej politike zo strany Erdoğana, snáď s Ruskom (na Ukrajine), alebo Izraelom (v Pásme Gazy), možno na vražedných poliach (killing fields) v Sýrii, alebo s ropnými poliami na Cypre, pravdepodobne privedú Erdoğanovu éru k otrasu a neslávnemu zániku.
A keď nastane táto chvíľa, sotva sa niekto zmieni o výsledkoch volieb zo 7. júna; a nikto si na ne nebude spomínať ako na bod obratu.
Napriek tomu hrajú určitú úlohu aj tieto nedôležité voľby: Pozývam čitateľa, aby sa ku mne pripojil pri tomto neobvyklom zážitku povzbudzovania ľavicovej strany HDP, aby získali 10 percent hlasov, vyhrali zastúpenie v parlamente, a potom, dúfajme, šikovne, malými krokmi, aké sú vždy možné, zastavili uchvátenie moci Erdoğanom.
