Prominentné nemoslimské politické osobnosti uvádzajú do rozpakov popieraním očividného prepojenia islamu a Islamského štátu (ISIS) a islamistického násilia v Paríži a Kodani, dokonca vyhlasovali, že je to v rozpore s islamom. V čo dúfajú, že dosiahnu prostredníctvom týchto klamstiev a aký je ich význam?
Po prvé, vzorka neúprimných rozhovorov:
Prezident Barack Obama oznámil svetu, že ISIS "nie je islamský", pretože jeho "akcie nepredstavujú žiadnu vieru, a už vôbec nie moslimskú vieru." Myslí si, "že nie sme vo vojne s islamom [ale] s ľuďmi, ktorí prekrúcajú islam."
 Britský premiér David Cameron a americký prezident Barack Obama sa zhodujú, že násilie prekrúca islam. |
Minister zahraničných vecí John Kerry po ňom opakuje: ISIS sa skladá z "chladnokrvných vrahov maskujúcich sa za náboženské hnutie", ktorí propagujú "nenávistnú ideológiu, ktorá nemá nič spoločné s islamom." Jeho hovorkyňa Jen Psaki, ide ešte ďalej: teroristi "sú nepriateľmi islamu."
Jeh Johnson, americký minister pre vnútornú bezpečnosť, súhlasí: "ISIL [nie] je islamský." Môj favorit: Howard Dean, bývalý guvernér – demokrat za Vermont, hovorí o útočníkoch na Charlie Hebdo, "Sú asi takými moslimami, ako ja."
 Howard Dean, bývalý guvernér Vermontu, sa vyhlásil za moslima? |
Európania sa vyjadrujú identicky: David Cameron, britský premiér a konzervatívec, líči ISIS ako "extremistov, ktorí chcú zneužiť islam" a ktorí "prekrúcajú islamskú vieru." Nazýva islam "náboženstvom mieru" a zavrhuje členov ISIS, ktorí nie sú moslimami, ale "monštrami." Jeho minister pre imigráciu James Brokenshire vyhlasuje, že terorizmus a extrémizmus "nemajú nič spoločné s islamom."
Na strane labouristov, bývalý britský premiér Tony Blair považuje ideológiu ISIS za "založenú na úplnom prekrútení pravej viery v islam," zatiaľ čo bývalý minister vnútra Jack Straw, odsudzuje "stredoveké barbarstvo ISIS a im podobných, " ktoré považuje za také, ktoré je v "absolútnom rozpore s islamom."
Na druhej strane kanála, francúzsky prezident François Hollande trvá na tom, že zločinci z Charlie Hebdo a Hyper Cacher "nemajú nič spoločné s moslimskou vierou." Jeho premiér Manuel Valls súhlasí: "Islam nemá nič spoločné s ISIS."
Holandský premiér Mark Rutte opakuje rovnakú tému: "ISIS je teroristická organizácia, ktorá zneužíva islam." Daniel Cohn-Bendit, nemecký politik ľavého krídla, nazýva vrahov z Paríža fašistami a nie moslimami. Japonský premiér Shinzo Abe súhlasí: "Extrémizmus a islam sú naprosto odlišné veci."
Nie je to nový pohľad: napríklad predchádzajúci americkí prezidenti Bill Clinton a George W. Bush tiež dali najavo svoje pohľady na to, čo je a čo nie je islam, hoci menej asertívne.
Zhrnieme tieto výroky, ktoré prichádzajú priamo z islamistického scenára: Islam je výhradne náboženstvom mieru, takže násilie a barbarstvo s ním kategoricky nemajú nič spoločné; v skutočnosti "maskujú" a "prekrúcajú" islam. Preto potrebujeme viac islamu na vyriešenie týchto "monštruóznych" a "barbarských" problémov.
Avšak je samozrejmé, že táto interpretácia opomína písma islamu a históriu moslimov, nasiaknutú predpokladom nadradenosti voči nemoslimom a oprávneného násilia džihádu. Je iróniou, že ignorovanie islamských podnetov znamená zrieknutie sa tých najlepších nástrojov na porážku džihádizmu: pretože, ak problém nevyplýva z interpretácie islamu, ale z náhodných zlých a iracionálnych podnetov, ako bude možné zvrátiť ho? Len potvrdenie dedičstva islamského imperializmu otvára cesty k reinterpretácii posvätných kníh viery modernými, umiernenými spôsobmi, zachovávajúcimi dobré vzťahy so susedmi.
Prečo teda poskytujú mocní politici ignorantské a kontraproduktívne argumenty, o ktorých určite vedia, že sú falošné, špeciálne napríklad šírenie násilného islamizmu (spomeňme si na Boko Haram, Al-Shabaab, a Taliban)? Zbabelosť a multikulturalizmus určite hrá úlohu, ale dôležitejšie sú dve ďalšie príčiny:
Po prvé, nechcú uraziť moslimov, pretože sa obávajú, že budú násilnejší, ak budú cítiť, že nemoslimovia sa snažia vykonávať "vojnu proti islamu." Po druhé, obávajú sa, že zameranie sa na moslimov predstavuje zásadné zmeny sekulárneho poriadku, zatiaľ čo popieraním islamského prvku sa vyhnú znepkojujúcim otázkam. Napríklad, dovolí to leteckej bezpečnosti kontrolovať u pasažierov prítomnosť zbraní, namiesto toho, aby sa zaoberali výsluchmi v izraelskom štýle.
 Podľa nemoslimských politikov nemali títo členovia Talibanu nič spoločné s islamom. |
Moja predikcia: Toto popieranie bude pokračovať dovtedy, kým sa bude zvyšovať násilie. Retrospektívne 3 000 obetí z 11. septembra neotrasie sebauspokojením nemoslimov. Takmer 30 000 obetí islamistického terorizmu od tých čias tiež nezmenilo oficiálnu líniu. Snáď 300 000 mŕtvych odstráni obavy z islamistickej citlivosti a neochotu urobiť zásadné sociálne zmeny, a nahradí to odhodlaním poraziť radikálnu utopistickú ideológiu; tri milióny mŕtvych bude určite stačiť.
Bez takýchto obetí však politici budú pravdepodobne pokračovať v popieraní, pretože táto cesta je jednoduchšia. Je mi to ľúto – ale preferujem zamietnutie takejto alternatívy.
Dodatok 9. marca 2015: Viac podrobností o prípadoch, ktoré sú tu citované nájdete na mojom weblogovom vstupe "Islam vs. história" at DanielPipes.org.
