Ako som uviedol vo svojom poslednom článku, boje v Iraku pozostávajú zo vzbury "tureckom podporovaných sunnitských džihádistov proti Iránom podporovanej šiítsky orientovanej centrálnej vláde.
Niektorí čitatelia pochybujú o tom, že Turecká republika podporovala "Islamský štát v Iraku a Sýrii," hlavnú sunnitskú skupinu bojujúcu v Iraku. Poukazujú na útoky ISIS na turecké záujmy v Turecku, pozdĺž jeho hranice so Sýriou a v Mosule a na nedávne úspešné stretnutie tureckého a iránskeho prezidenta. Dobrý postreh, ale možno to vysvetliť.
Po prvé, ISIS je ochotný akceptovať tureckú podporu, aj keď vidí, že islamistický premiér a jeho krajania ako kafíri (neveriaci) potrebujú, aby im bol ukázaný pravý islam.
Po druhé, prezidentská návšteva sa uskutočnila na jednej úrovni, zatiaľ čo boje v Sýrii a Iraku sa vedú na úplne inej úrovni; obidve tieto skutočnosti sa môžu vyskytovať súčasne. Turecko-iránske súperenie je na vzostupe a, ako poznamenáva význačný turecký žurnalista Burak Bekdil v aktuálnom vydaní Middle East Quarterly:
V posledných rokoch sme často počúvali oficiálne reči z oboch krajín o prosperujúcom bilaterálnm obchode a spoločnej anti-izraelskej ideologickej solidarite. Väčšinou však boli mimo dohľadu náznaky súperenia, nedôvery a obojstrannej sektárskej podozrievavosti medzi oboma moslimskými krajinami.
Ankara môže odmietnuť pomoc pre ISIS, dôkazy sú ohromujúce. "Pretože máme so Sýriou najdlhšiu hranicu, "píše turecký novinár, publicista Orhan Kemal Cengiz, "Turecká podpora bola pre džihádistov zásadná pri vstupe do krajiny a pri odchode." Naozaj, nie je náhodou, že pevnosti ISIS sa nachádzajú v blízkosti hraníc s Tureckom.
Kurdskí akademickí experti a sýrska opozícia sa zhodujú v tom, že Sýrčania, Turci (odhadovaný počet do 3,000), a zahraniční bojovníci (najmä Saudovia, ale aj značný počet Západniarov) prekročili z vlastnej vôle turecko-sýrske hranice, často pre to, aby sa pripojili k ISIS. To, čo turecký žurnalista Kadri Gursel nazýva "obojsmernou džihádistickou diaľnicou," nemá žiadne nepríjemné kontroly na hraniciach a niekedy zahŕňa aktívnu asistenciu tureckých spravodajských služieb. CNN dokonca vysiela video o "Tajných džihádistických pašeráckych trasách cez Turecko."
Turecko v skutočnosti ponúka omnoho viac než je jednoduchý prechod cez hranice: poskytuje veľký objem finančných prostriedkov, logistiky, výcviku a zbraní pre ISIS. Tureckí obyvatelia v blízkosti sýrskych hraníc hovoria o tureckých sanitkách, ktoré jazdia do kurdsko-ISIS bojových zón a potom evakuujú ranených členov ISIS do tureckých nemocníc. Objavila sa skutočne senzačná fotografia ukazujúca veliteľa ISIS Abu Muhammada na nemocničnej posteli, liečeného zo zranení v boji v nemocnici Hatay State Hospital v apríli 2014.
 Abu Muhammad z ISIS v Hatay State Hospital v apríli 2014, spamätávajúci sa z rán, ktoré získal v bojoch v Sýrii. |
Jeden z tureckých opozičných politikov odhaduje, že Turecko zaplatilo 800 miliónov dolárov ISIS za dodávky ropy. Ďalší politik zverejnil informáciu o aktívnej službe tureckých vojakov pri výcviku členov ISIS. Kritici uvádzajú, že turecký premiérr Recep Tayyip Erdoğan sa trikrát stretol s istým Yasinom al-Qadi, ktorý má úzke väzby na ISIS a financuje ju.
 Zástava Rojavy, alebo Sýrskeho Kurdistanu. |
Prečo táto turecká podpora pre divokých extrémistov? Pretože Ankara chce eliminovať dve sýrske občianske politiky, Assadov režim v Damašku a Rojave (vznikajúci Kurdský štát) na severovýchode.
Pokiaľ ide o Assadov režim: "Názor, že džihádisti zabezpečia rýchly pád Assadovho režimu v Sýrii a Turecku, bez ohľadu na to, nakoľko vehementne to oficiálni predstavitelia popierajú, podporuje džihádistov," píše Cengiz, "najprv spolu so Západom a niektorými arabskými krajinami, a neskôr aj napriek ich varovaniam."
Pokiaľ ide o Rojavu: Vedenie Rojavy je v súlade s PKK, (predtým) teroristickou kurdskou skupinou založenou v Turecku, uznávaný turecký žurnalista Amberin Zaman nepochybuje o tom, "že až donedávna Turecko umožňovalo džihádistickým bojovníkom neobmedzený pohyb cez jeho hranice" aby mohli bojovať proti Kurdom.
 Charita založená v Istanbule (akronym: HİSADER) prijala logo ISIS s islamským vyhlásením viery. |
A ešte širšie, turecký analytik Mustafa Akyol uvádza, že Ankara si myslela, že "ktokoľvek, kto bojoval proti al-Assadovi bol dobrým chlapíkom a kryla "ideologické obavy z toho, že islamisti môžu robiť strašné veci." Toto viedlo, ako priznáva, k "určitej slepote" voči násilným džihádistom. Je pravdou, že ISIS je v Turecku až taká populárna, že ostatní verejne kopírujú jej logo.
Tvárou v tvár k tejto podpore, online noviny Al-Monitor vyzývajú Turecko, aby uzavrelo svoje hranice pre ISIS, zatiaľ čo Rojava pohrozila Ankare "vážnymi následkami" v prípade, že by skončila turecká podpora.
Na záver možno povedať, že tureckí vodcovia považujú Sýriu za dvojnásobnú dilemu, pretože Assad je stále pri moci a kurdská entita je stále silnejšia. V reakcii na to spolupracovali dokonca s tými najextrémnejšími, retrográdnymi a najhoršími prvkami, ako je ISIS. Táto podpora však otvára druhý front v Iraku, ktorý naopak privádza bližšie k realizácii stret dvoch titanov na Blízkom východe, Turecka a Iránu.
