Francúzska a Britská ríša mali historicky odlišné predpoklady, či už ide o (románsku tradíciu), sústredenú viac na kultúru, alebo o rasu, hierarchiu a rodinu. Tieto rozdiely majú mnohé podoby: môžeme nájsť jedlá ako biftek s hranolkami v malých mestečkách bývalej francúzskej kolónie Niger, a dokonca zopár anglických jedál v v mestách susednej Nigérie. Léopold Senghor zo Senegalu sa stal významným francúzskym básnikom a kultúrnou osobnosťou, zatiaľ čo Rabindranath Tagore z Bengálska nedokázal nikdy prekročiť svoj indický pôvod.
 Charles de Gaulle bol v roku 1959 mužom roka časopisu Time, v roku, keď vyslovil svoje proti-arabské poznámky. |
C'est très bien qu'il y ait des Français jaunes, des Français noirs, des Français bruns. Ils montrent que la France est ouverte à toutes les races et qu'elle a une vocation universelle. Mais à condition qu'ils restent une petite minorité. Sinon, la France ne serait plus la France. Nous sommes quand même avant tout un peuple européen de race blanche, de culture grecque et latine et de religion chrétienne.
Qu'on ne se raconte pas des histoires ! Les musulmans, vous êtes allés les voir ? Vous les avez regardés avec leurs turbans et leur djellabas ? Vous voyez bien que ce ne sont pas des Français ! Ceux qui prônent l'intégration ont une cervelle de colibri. Essayez d'intégrer de l'huile et du vinaigre. Agitez la bouteille. Au bout d'un moment, ils se sépareront de nouveau.
Les Arabes sont des Arabes, les Français sont des Français. Vous croyez que le corps français peut absorber dix millions de musulmans, qui demain seront vingt millions, après demain quarante ? Si nous faisions l'intégration, si tous les Arabes et les Berbères d'Algérie étaient considérés comme des Français, les empêcheriez-vous de venir s'installer en métropole, alors que le niveau de vie y est tellement plus élevé? Mon village ne s'appellerait plus Colombey-les-Deux-Eglises mais Colombey-les-Deux-Mosquées.
V preklade do angličtiny:
Je veľmi dobré, že sú tu žltí Francúzi, čierni Francúzi a hnedí Francúzi. Ukazujú, že Francúzsko je otvorené všetkým rasám a má univerzálne schopnosti. Ale [je to dobré] za podmienok, že zostanú malou minoritou. V opačnom prípade by Francúzsko prestalo byť Francúzskom. Naďalej sme primárne európskym národom bielej rasy, gréckej a latinskej kultúry a kresťanského náboženstva.
Nerozprávajte mi tu rozprávky! Moslimovia, išli ste sa na nich pozrieť? Dívali ste sa na nich, v ich turbanoch a galábiách? Jasne vidíte, že nie sú Francúzi! Tí, ktorí obhajujú integráciu, majú mozog kolibríka. Skúste zmiešať olej a ocot. Potrepte fľaškou. Po pár sekundách sa znovu oddelia.
Arabi sú Arabi, a Francúzi sú Francúzi. Myslíte si, že francúzsky štát môže absorbovať desať miliónov moslimov, z ktorých bude zajtra dvadsať miliónov, a pozajtra štyridsať? Ak by sme pristúpili k integrácii, ak by všetci Arabi a Berberi boli považovaní za Francúzov, zabránili by ste im, aby sa usadili vo Francúzsku, kde je životná úroveň omnoho vyššia? Moja obec by sa už nevolala Colombey-The-Two-Churches ale Colombey-The-Two-Mosques (Colombey-Dva kostoly, ale Colombey-Dve mešity).
 Enoch Powell je spomínaný len z jedného dôvodu, je ním jeho prejav "Rivers of Blood" (Potoky krvi). |
naprostá transformácia, ktorá nemá paralelu v tisícročí anglickej histórie. Pri súčasných trendoch bude v tejto krajine 3 ½ milióna imigrantov z Commonwealthu a ich potomkov. … Toho, koho chcú bohovia zničiť, najprv zbavia rozumu. Ako národ musíme byť šialení, doslova šialení, keď povoľujeme každoročný príchod okolo 50 000 závislých prisťahovalcov(napr. deti), z ktorých väčšina je predpokladom budúceho nárastu populácie potomkov priťahovalcov. Je to ako pozorovať, ako národ horlivo buduje svoju pohrebnú hranicu.
Okrem výzve k ukončeniu imigrácie vyzýva Powell k re-emigrácii, čiže k návratu imigrantov do krajín, z ktorých pochádzajú.
Aj ak by sa celá imigrácia skončila už zajtra, rýchlosť rastu imigrantskej populácie by sa síce podstatne znížila, ale výhľadová veľkosť tohto prvku v celkovej populácii by naďalej ponechávala základný charakter ohrozenia štátu nezmenený. Toto nebezpečie môže byť odvrátené, iba ak značnú časť celkového počtu prisťahovalcov tvoria osoby, ktoré vstúpili do krajiny v priebehu približne posledných desiatich rokov. Preto tá naliehavosť realizácie aj druhého prvku politiky Konzervatívnej strany: Podpora spätnej emigrácie.
Chcel tiež ukončiť to, čo vnímal ako favorizovanie imigrantov:
všetci občania tejto krajiny by si mali byť rovní pred zákonom a že tu nedochádza k diskriminácii alebo robeniu rozdielov medzi nimi a zo strany vládnych orgánov. … To neznamená, že imigrant a jeho potomkovia by mali byť vyzdvihnutí do privilegovanej alebo špeciálnej triedy, alebo že by mali byť občanovi odopreté jeho práva rozlišovať pri riadení svojich vlastných záležitostí medzi tým či oným svojím spoluobčanom..
K tejto téme sa Powell vyjadruje vzletne rétoricky:
Nepoznám väčšie skreslenie skutočnosti, než nechať sa pobaviť tými, ktorí dychtivo volajú po legislatíve, ktorú nazývajú "antidiskriminačnou", či už ide o vedúcich žurnalistov rovnakého druhu a niekedy z rovnakých novín, ktorí sa rok po roku v 30. rokoch pokúšali zaslepiť svoju krajinu pred narastajúcim nebezpečenstvom, ktoré ju ohrozovalo, alebo arcibiskupov, ktorí žijú v palácoch, darí sa im dobre v jemných posteľných prikrývkach pretiahnutých cez hlavu.
Nakoniec, Powell prudko napadá integráciu.
Byť integrovaný do populácie znamená stať sa vo všetkých praktických otázkach nerozlíšiteľným od ostatných členov. Teraz, po celý čas, keď sú výrazné všetky fyzické odlišnosti, špeciálne pokiaľ ide o farbu, je integrácia obtiažna, hoci, v dlhšom období, nie je nemožná.
A úple na záver:
Keď sa pozerám dopredu, som naplnený predtuchou. Rovnako ako Ríman, mám pocit, že vidím "rieku Tiber, ako sa pení množstvom krvi."
Tento prejav účinne ukončil kedysi sľubnú Powellovu politickú kariéru.
Komentáre:
(1) Tieto dve vyhlásenia majú omnoho širšiu podporu dnes, než keď boli vydané pred 54 či 45 rokmi.
(2) V rovnakom čase by sa žiadny významný politik neodvážil hovoriť tak priamo, ako to urobili vtedy títo dvaja.
(3) Po islame, dnes tak zdôrazňovanom, nie je nikde ani stopy. De Gaulle hovoril o "turbanoch a galábiách," nie o šarii a vraždách zo cti. Powell sa odvolával na "výrazné fyzické odlišnosti, špeciálne farbu," nie na islamskú nadradenosť a mrzačenie ženských pohlavných orgánov.
