Sýria sa nachádza v plameňoch a Egypt nad priepasťou. Prečo teda minister zahraničia John Kerry neproporcionálne venoval práve od februára piatu návštevu izraelsko-palestínskej kyvadlovej diplomacii?
Sčasti preto, že on i ostatní liberáli si myslia, že arabská a iránska (a teraz turecká?) vojna s Izraelom sa redukuje na izraelsko-palestínsky konflikt a preto nadmerne zdôrazňujú túto dimenziu; a sčasti tiež preto, že podporuje liberálnu ilúziu, že problémy súvisiace s Izraelom tvoria v regióne "epicentrum" (ako to raz vyhlásil bývalý Obamov poradca pre otázky národnej bezpečnosti James L. Jones), takže ich rozhodnutie musí predchádzať tomu, aby sa zaoberali ďalšími problémami Blízkeho východu.
![]() John Kerry sa obracia na Benjamina Netanjahua. |
Toto je v každom prípade téza, ktorú uvádza David M. Weinberg z Bar-Ilan University v denníku Israel Hayom: "Netanjahu sa zaoberá výrobou nezvyčajne vášnivých výrokov o diplomatickom procese; výrokov, ktoré presahujú rámec očakávaného rozprávania o rokovaniach s Palestínčanmi a o dohodnutí riešenia dvoch štátov." Weinberg označuje Netanjahua za "zúfalo usilujúceho o diplomatický pohyb [, snažiaceho sa] o získanie súhlasu ľavice s tým, že status quo je neudržateľný." Weinberg vníma súčasné prípravy ako "a unilaterálnu iniciatívu Izraela o priznanie významných častí Judey a Samárie."
Prečo by Netanjahu, ktorý rozhodne nerobil kampaň na takejto platforme, pripravoval takéto plány? Weinberg smeruje hlavne k domácej politike:
Netanjahu nemá žiadny iný druh národného programu na to, aby sa udržal vo funkcii ministerského predsedu. Potrebuje nové posolstvo, ktoré ho premiestni do pozície vodcu v mysli verejnosti, a palestínska otázka je všetkým, s čím môže pracovať. Vedenia hospodárskych a sociálnych otázok sa chopili [politickí súperi Yair] Lapid a [Naftali] Bennett. Existuje len málo, čo môže robiť Netanjahu v súvislosti s horúcou situáciou v Sýrii alebo Iráne. Jeho úlohou je reagovať na vývoj na týchto frontoch múdro a opatrne, a nepriviesť Izrael do konfrontácie.
![]() David Ben-Gurion (1886-1973), štandarda, podľa ktorej posudzujú neskorší izraelskí premiéri sami seba. Time magazine, 16. august 1948. |
Toto vysvetlenie ma nepresvedčilo: Irán predstavuje pre Izrael potenciálnu existenciálnu hrozbu a na vyrovnanie sa s ňou úplne stačí "udržať si svoj ministerský post." Izraelská verejnosť sa sústreďuje na Teherán, nie na Ramalláh, a Netanjahu, ktorý sa chváli tým, že 70 percent svojho času venuje otázkam bezpečnosti, sotva potrebuje na dokázanie svojej vedúcej pozície diplomatické vzťahy s Mahmúdom Abbásom.
Naopak, jeho pohnútky pravdepodobne spočívajú niekde inde: rovnako ako ostatní izraelskí premiéri Netanjahu trpí tým, čo som nazval "komplexom Ben-Guriona," túžbe ísť späť do izraeskej histórie a stať sa uznávaným vodcom. (David Ben-Gurion dohliadal na založenie moderného Izraela). Vo svojom treťom volebnom období (po samotnom Ben-Gurionovi) je Netanjahu druhým najdlhšie zotrvávajúcim premiérom vo funkcii, a je omnoho viac náchylný k takejto ašpirácii.
Po období 1948 sa syndróm Ben-Guriona premieta do ukončenia vonkajšieho ohrozenia Izraela. Nanešťastie boli tieto hodnotné ambície inšpirované opakovanou duplicitou a skresľovaním. Ako som popísal fenomén v roku 2004, "Po prvé, každý zvolený predseda vlády [od roku 1992, Jitzak Rabin, Ehud Barak, Ariel Šaron a Netanjahu] porušili svoje slovo v tom, ako budú zaobchádzať s Arabmi. Po druhé, každý z nich prijal neočakávane koncesionársky prístup."
Netanjahu sľúbil v predvolebnej kampani v roku 1996, že ak sa dostane do funkcie, Izrael "nikdy nezostúpi z Golanských výšin"; ale iba o dva roky neskôr sa pokúsil ponúknuť Damašku celé Golanské teritórium výmenou za púhy zdrap papiera. (Ak by sa to Netanjahuovi podarilo, predstavme si dnešné následky, so Sýriou v plameňoch a jednotkami al-Kájdy blížiacimi sa k izraelským hraniciam.) Našťastie mu jeho kabinetní kolegovia v realizácii tohto bláznivého nápadu zabránili.
![]() Vďaka kľúčovým členom kabinetu si Izrael ponechal kontrolu nad Golanskými výšinami, hľadiacimi do sýrskeho teritória. |
V týchto dňoch intonuje konsenzus centra a ľavice, že ukončenie vonkajšej hrozby pre Izrael znamená dosiahnutie dohody o dvoch štátoch s Palestínčanmi. (Ja nesúhlasím.) Ak sa Netanjahu obráti doľava, postaví sa proti svojmu voličstvu a podpíše takúto dohodu, aby dosiahol znovuzvolenie? Zavedené vzorce nevyspytateľného správania sa premiéra a jeho vlastný životopis vo mne od roku 2009 vyvolávajú obavy z takejto zrady jeho mandátu.
Možno však budeme ušetrení od získania odpovede: Palestínsa neústupnosť Kerryho rozčuľuje a možno znovu vyvinie diplomatický tlak v prospech Izraela.