Kto je horší, prezident Mohamed Morsi, zvolený islamista, ktorý usiluje o zavedenie islamského práva v Egypte, alebo prezident Husní Mubarak, bývalý diktátor, ktorý bol zvrhnutý za to, že sa pokúšal zahájiť dynastiu? Všeobecnejšie, vznikne liberálny, demokratický poriadok s väčšou pravdepodobnosťou pod vládou islamistických ideológov, ktorí majú pravahu prostredníctvom volebných urien, alebo pod vládou nenásytných diktátorov, ktorí nemajú žiadny konkrétny program, okrem snahy o vlastné prežitie a dosiahnutie moci?
Odpoveď poskytujú nedávne akcie Morsiho, potvrdzujúce že islamisti sú ešte horší ako diktátori.
Táto otázka sa vynorila začiatkom októbra počas zaujímavej diskusie týkajúcej sa Intelligence Squared U.S., keď Reuel Marc Gerecht z Foundation for the Defense of Democracies (Nadácie pre obranu a demokraciu) a Brian Katulis z Center for American Progress (Centra pre americký pokrok) vyhlásili, že "Zvolení islamisti sú lepší než diktátori," zatiaľ čo Zuhdi Jasser z American Islamic Forum for Democracy (Amerického islamského fóra pre demokraciu) a ja sme obhajovali protiargument. No nikto v skutočnosti neargumentoval "za" niekoho. Ten prvý tím nepodporuje islamistov, a my určite neoslavujeme diktátorov. Problémom skôr bolo, aký druh vládcu je menším z dvoch ziel, a bolo by s ním možné zápasiť o demokraciu.
 Rokovanie Intelligence Squared v New York City, 4. októbra 2012. |
Katulis vinil diktátorstvo z toho, že podporuje "formy ideológií", ktoré viedli k 11. septembru a Gerecht trval na tom, že nie islamisti, ale vojenské chunty sú vo všeobecnosti "skutočným nebezpečenstvom. … Jedinou cestou, ako sa dostať k linerálnejšiemu poriadku na Blízkom východe je ísť cez ľudí viery", ktorí volia do funkcií islamistov. Katulis argumentoval, že zmena a premena zvolených islamistov sa stáva menej ideologickou a viac praktickou; vyvíjajú sa v odpovedi na hrubú a pravidlá nerešpektujúcu politiku, aby sa sústredili na "základné potreby", ako je bezpečnosť a zamestnanosť.
 Stretnutie prezidenta Mohameda Morsiho s austrálskou premiérkou Julie Gillardovou v septembri 2012. |
Jasser a ja sme na tento súpis nepresností (vojenské chunty nás doviedli k 11. septembru?) a zbožné prianie (úprimní veriaci ustúpia zo svojich cieľov? Prílivová vlna irackých islamistov sa stane liberálnou?) odpovedali vyhlásením, že po prvé, ideológovia sú "diktátormi na stereoidoch", ktorí sa v záujme toho, aby dosiahli moc, nestanú umiernenými, ale budú sa tvrdo držať budovania základov pre to, aby zostali vo funkciách navždy. Po druhé, ideológovia opomínajú skutočné problémy, ktoré zdôrazňujú naši oponenti – bezpečnosť a zamestnanosť – v prospech zavádzania islamsého práva. Nenásytní diktátori naopak majú príliš málo ideológie a vízií, nemajú víziu spoločnosti a tak ich možno presvedčiť o tom, aby sa pohli smerom k hospodárskemu vývoju, osobným slobodám, otvoreným politickým procesom a vláde zákona (napríklad Južná Kórea).
A ajhľa, Morsi a Moslimské bratstvo postupovali presne podľa nášho scenára. Odkedy Morsi (1) v auguste prevzal moc, odstavil armádu, potom sa sústredil na upevnenie a rozšírenie svojej zvrchovanosti, najvýznamnejšie tým, že 22. novembra vydal radu nariadení , ktorými si pre seba osoboval autokratickú moc a rozširoval sionistické konšpiračné teórie o svojich oponentoch. Potom si (2) 30. novembra vynútil islamisticky orientovanú ústavu a na poistenie zvolal na 15. decembra rýchle referendum. Sústredil sa na tieto dva problémy a prakticky ignoroval nespočetné problémy sužujúce Egypt, najmä hroziacu hospodársku krízu a nedostatok finančných prostriedkov na úhradu dovážaných potravín.
 Cena butánového plynu odvtedy, ako Morsi nastúpil do úradu stúpla viac ako dvojnásobne. |
To, ako Morsi uchopil moc, podnietilo antiislamistických Egypťanov k tomu, aby spojili sily v "National Salvation Front" (Front spásy národa) a čelili islamistom v tých najnásilnejších pouličných zrážkach v šiestich desaťročiach, a donútili ich k čiastočnému ustúpeniu od jeho nariadení z 22. novembra. Iróniou je, že po obratnom augustovom odstavení armády vytvoril Morsiho príliš ďaleký dosah okolnosti, ktoré vrátili ultimatívnu moc generálom, ktorí môžu zasahovať v jeho prospech alebo proti nemu. Výberom islamistických sympatizantov do funkcií najvyšších dôstojníkov a poskytovaním rozšírených právomocí armáde v navrhovanej ústave si s najvyššou pravdepodobnosťou získa ich podporu. Je pravdepodobné, že ďalej nastúpi vojenské právo.
V priebehu len troch mesiacov Morsi ukázal, že ašpiruje na diktátorskú moc väčšiu, ako mal Mubarak, a že jeho vláda je predzvesťou ešte väčšej katasrofy pre Egypt, než bola vláda Mubaraka. Elegantne dal za pravdu názoru Jassera i môjmu: lepší sú diktátori než zvolení islamisti. Ako som konštatoval v diskusii, Západniari by mali pred ideologickými diktátormi, akými sú islamisti silno zabuchnúť dvere, a vyvíjať tlak na nenásytných diktátorov, aby umožnili občiansku spoločnosť. Toto ponúka jediné východisko z falošnej voľby medzi dvoma druhmi tyranie.
