S miernym prekvapením vám ďakujem, Muslim Public Affairs Council (Moslimská rada pre verejné záležitosti), za vašu podporu. Veľmi to oceňujem, najmä keď sa objavila v 65-stránkovej brožúre Not Qualified: Exposing the Deception Behind America's 25 Top Pseudo-Experts on Islam (Nekvalifikovaní: Odhalenie podvodu v pozadí 25 Top amerických pseudoexpertov na otázky islamu).
Podľa MPAC, ktorá je vedúcou islamistickou skupinou so sídlom v Los Angeles, medzi týchto 25 patria: Andrew Bostom, William Boykin, Stephen Coughlin, Nonie Darwish, Steven Emerson, Brigitte Gabriel, Frank Gaffney, David Gaubatz, William Gawthrop, Pamela Geller, John Giduck, Sebastian Gorka, John Guandolo, Tawfik Hamid, David Horowitz, Raymond Ibrahim, Zuhdi Jasser, Andrew McCarthy, Walid Phares, Patrick Poole, Walid Shoebat, Robert Spencer, Erick Stakelback, David Yerushalmi … a ja.
Závažnou časťou obviňujúcej analýzy MPAC je, že členovia tejto skupiny v prevažnej väčšine nie sú tí, ktorých možno nazvať expertami na islam, kde tento termín je definovaný ako
Osoba, ktorá má formálne akademické vzdelanie v islamských štúdiách na akreditovanej inštitúcii vyššieho vzdelávania na Západe alebo na inštitútoch vyššieho vzdelávania v krajinách s moslimskou majoritou, ktoré patria medzi top 500 svetových univerzít. Aby mohol byť niekto klasifikovaný ako "expert", v súlade s definíciou uvedenou vyššie, jeho doklady o vzdelaní musia byť verejne overiteľné.
Podľa MPAC, "Z 25 skúmaných osôb len 1 (4%) mala kvalifikáciu, na základe ktorej ju možno považovať za 'experta' na islam." Tie 4% mám predstavovať ja. Na inom mieste si MPAC protirečí a hovorí, že Raymond Ibrahim má tiež "formálne a overiteľné doklady o vzdelaní, ktoré ho klasifikujú ako experta." Ešte väčším protirečením je podľa toho, čo naznačuje názov brožúrky, že MPAC uvádza, že som "pseudo-expertom" na islam.
Mojou prvou otázkou je, prečo MPAC vybral jednotlivcov, ktorí si nerobia nárok na kvalifikáciu v oblasti islamu (ako napríklad John Giduck a David Horowitz), ale nezahrnuli kritikov s dokladmi o akademickom vzdelaní z islamských štúdií, ako je napríklad Fouad Ajami, David Cook, David Forte, Efraim Karsh, Martin Kramer, Bernard Lewis, Michael Rubin, Philip Salzman, a Kemal Silay?
Mojou hlavnou námietkou je zdôrazňovanie dokladu. Oblasť Blízkovýchodných štúdií až príliš pestro demonštruje, že vlastnenie titulu PhD nie je garanciou kompetentnosti. Bohužiaľ, je to v mnohých prípadoch naopak.
Nie je to o tom, kde človek chodil do školy keď mal dvadsať rokov, aké jazyky ovláda, alebo o rokoch, ktoré strávil v zahraničí, ale o schopnostiach, vedomostiach, energii a inteligencii, ktorú následne preukáže. Hovorím ako niekto, kto má požadovaný stupeň vzdelania, ovláda jazyky, žil niekoľko rokov v zahraničí. Pohŕdam týmto zdôrazňovaním akademického rodokmeňu, slúžiacim vlastným záujmom, ktoré vylučuje ľudí bez titulu PhD z možnosti komentovania otázok moslimov.
 Salam al-Marayati z MPAC bez zamestnania? |
Je zábavné, že tým, že islam a moslimov môžu komentovať iba tí, ktorí majú akademické vzdelanie z islamských štúdií, MPAC vlastne prepúšťa svojich zamestnancov. Jej vodca Salam al-Marayati má titul bakalára v biochémii a pokročilý magisterský titul v odbore Obchodná administratíva. A napriek tomu sa MPAC ponára do hlbokých otázok islamu.)
Pokiaľ ide o obvinenia, ktoré MPAC vzniesla proti mne: Začnem tým, že som sa nikdy neprezentoval ako "expert na islam", ale ako odborník na islamskú históriu a politiku. To je obrovský rozdiel. Neštudoval som Korán, ale činnosť moslimov.
MPAC píše, že "neexistuje žiadny záznam o tom, že by cestoval do krajiny s moslimskou majoritou za účelom pôvodného výskumu počas niekoľkých desaťročí": Po prvé, ako môže MPAC poznať môj zoznam ciest a to, či som počas mojich ciest do zahraničia uskutočňoval pôvodný výskum? Moje cesty boli súkromné. Po druhé, odkedy robia historici terénny výskum? Strávil som viac než tri roky v Nigérii, Mali, Tunisku, Egypte, a Turecku v 70. rokoch a veľa som sa tu naučil, ale nemalo to žiadnu súvislosť s mojou historickou prácou, ktorá sa sústreďovala na obdobie raného stredoveku. Po tretie, islam je v Spojených štátoch témou spoločnou pre MPAC a tých 25 (uvádzaných pseudoexpertov) , vrátane mňa; takže, teraz žijem vo Philadelphii, a robím terénny výskum každodenne.
 Nemecký filozof Georg Hegel (1770–1831). |
MPAC kritizuje, že citujem Hishama Kabbani a Michaela Wallera ako zdroje informácií: Kabbani podal cenné svedectvo z prvej ruky o radikalizácii amerických mešít a za to bol nariadením, odhaľujúcim islamskú aroganciu, prenasledovaný islamským establišmentom. Výskum, ktorý v roku 2011 publikoval Mordechai Kedar a David Yerushalmi, mimochodom potvrdzuje Kabbaniho hodnotenie. Pokiaľ ide o Wallera, citoval som jeho svedectvo pred Senátom o percente mešít v Spojených štátoch, ktoré vlastní Severoamerický islamský trust; je dôveryhodným zdrojom – čo naznačuje aj jeho prítomnosť v senáte – a jeho odhad vlastníctva mešít zostáva nesporný. Som zmätený tým, ako spochybňujú tieto citácie moje vzdelanie.
MPAC pripomína, že moja nominácia do rady Amerického mierovéhoinštitútu (U.S. Institute of Peace) v roku 2003 narazila na opozíciu v Senáte: A to, že niektorí demokratickí politici, ktorým sa nepáčia moje názory, spochybňujú moje vzdelanie? Dajte mi pokoj.
MPAC útočí na to, že som povedal, že internácia japonských Američanov počas Druhej svetovej vojny bola oprávnená: Či už s týmto názorom súhlasíte, alebo nesúhlasíte, má nulový vplyv na moje znalosti moslimskej histórie.
Takže, MPAC, ešte raz ďakujem za to, že ma považujete za experta na islam. Je mi ľúto, že sa vaša snaha o zmenu názoru ukázala ako nepresvedčivá.
