Diskusia o profilovaní pasažierov aerolínií znovu ožila 10. augusta po zmarenom komplote pripravujúcom bombové atentáty na 10 lietadiel v Londýne. Smutnou skutočnosťou je, že kvôli ľahostajnosti, odmietaniu, zbabelosti a politickej korektnosti západné letiskové bezpečnostné služby - s neprehliadnuteľnou výnimkou Izraela – hľadajú v prvom rade nástroje terorizmu, zatiaľ čo pasažierov vo veľkom ignorujú.
Hoci sa od útokov 11. septembra 2001 dosiahol určitý pokrok, väčšinou ide o skúmanie celku všetkých aktivít cestujúcich. Napríklad v roku 2003 uviedla Transport Security Administration, ktorá má za úlohu ochranu amerických lietadiel, do prevádzky systém profilovania, známy ako „Screening of Passengers by Observation Techniques“ (SPOT – preverovanie cestujúcich pomocou pozorovacích techník), ktorý je v súčasnosti v prevádzke na dvanástich amerických letiskách.
SPOT je podľa vyjadrenia hovorkyne TSA Ann Davisovej „prostriedok s opačným účinkom než rasové profilovanie,“ a používajú ho americké colné a izraelské letiskové bezpečnostné služby. Ako ďalej uvádza, rozlišuje „extrémne vysoké úrovne stresu, strachu a klamstva“ zisťovaním „vzorcov správania.“ Agenti SPOTu pozorujú pohyb cestujúcich na letisku, spolu s agentami TSA vyhľadávajúcimi fyzikálne symptómy ako potenie, rigídne držanie tela a zovreté päste. Screener potom vyberie „vyhľadaných“ pre rozhovor a kladie im neočakávané otázky, všímajúc si reč tela a známky neprirodzenej odpovede. Väčšina vybraných je hneď prepustená, avšak asi pätina je interviewovaná políciou.
Po londýnskom komplote zaviedli britské úrady v rámci SPOTu havarijný kurz, kde sa účastníci učia priamo od amerických kolegov.
Na tomto prístupe je založený izraelský prístroj Cogito, ktorý využíva algoritmy, softvér pre umelú inteligenciu a polygraf – princíp detektora lži na rozoznanie cestujúcich s „nepriateľskými úmyslami“. V skúšobnej prevádzke s kontrolnými skupinami označil prístroj nesprávne 8 % nevinných cestujúcich ako potenciálne ohrozenie a 15 % tých, ktorí hrali úlohu teroristu, nechal prekĺznuť.
I keď metódy, ktoré sú zamerané na celú populáciu, majú všeobecnú hodnotu – SPOT odhalil cestujúcich s falošnými vízami, falošnými ID preukazmi, ukradnutými letenkami a rozličnými druhmi pašovaného tovaru – jeho užitočnosť je nespoľahlivá. Teroristi, trénovaní na to, aby odpovedali presvedčivo, vyhli sa poteniu a kontrolovali svoj stres, dokážu zo systému ľahko vykĺznuť.
Zmätky na letisku, ktoré nasledovali po londýnskom komplote, vyvolali mnohé diskusie o potrebe sústredenia sa na zdroje islamistického terorizmu a profilovania moslimov. Podľa úvodníka Wall Street Journal „návrat k akémukoľvek spôsobu normálnych podmienok cestovania vyžaduje, aby letecké bezpečnostné služby lepšie odlišovali cestujúcich s vysokým potenciálom hrozby od tých, u ktorých to nie je pravdepodobné.“
Tento argument získava na váhe. Nedávny prieskum verejnej mienky zistil, že 55 % Britov podporuje profilovanie cestujúcich, ktoré berie do úvahy „pozadie a to, ako sa človek javí,“ a len 29 % je proti. Bývalý šéf Scotland Yardu, Lord Stevens schvaľoval sústreďovanie pozornosti na mladých mužov – moslimov. Guardian uvádza, že „niektoré štáty EÚ, najmä Francúzsko a Holandsko, chcú ... zaviesť explicitnú kontrolu moslimských cestujúcich.“
Jeden politik z Wisconsinu a dvaja zo štátu New York vystúpili v prospech podobného profilovania. Moderátor Fox News Bill O´Reilly navrhol, aby sa robili rozhovory „so všetkými moslimskými cestujúcimi vo veku od 16 do 45 rokov.“ Jeden z najpopulárnejších rozhlasových moderátorov, Mike Gallagher uviedol, že by bol rád, keby boli na letiskách „okienka iba pre moslimov“. V článku pre Evening Bulletin Robert Sandler navrhoval usadenie „moslimov do jedného lietadla a nás ostatných do iného.“
Britské Ministerstvo dopravy podľa správ hľadá spôsob zavedenia profilovania cestujúcich, ktoré by zahrnovalo to, aby sa bralo do úvahy religiózne pozadie. Správy z britských letísk naznačujú, že sa s tým už v skutočnosti začalo – niekedy dokonca zo strany spolucestujúcich.
Z tejto diskusie vyplývajú tri závery. Po prvé, pretože islamskí teroristi sú všetci moslimovia, je potrebné koncentrovať sa na moslimov. Po druhé, také predstavy ako „okienka iba pre moslimov“ na letiskách sú nerealizovateľné. Namiesto toho musí správa letísk vyvinúť snahu o vyčlenenie moslimov s islamistickými cieľmi.
Po tretie šanca, že profilovanie koncentrované na moslimov bude všeobecne zavedené, zostáva zanedbateľná. Ako sa uvádza v už zmienenom úvodníku Wall Street Journal ani „skutočnosť, že kvôli bokombradám môžeme prísť o 3 000 životov nad Atlantikom, stále nebráni politickej korektnosti v
tom, aby stála v ceste rozumnejším bezpečnostným opatreniam..“
Čo sa týka ohraničeného vplyvu toho, že strata 3 000 životov v roku 2001 a vytvorenia mojej hypotézy „výchovy vraždou“ – že ľudia sa, pokiaľ ide o problém radikálneho islamu, zobudia až vtedy, keď na uliciach potečie krv – predikujem, že efektívne profilovanie môže začať byť účinné, až stratí život omnoho viac ľudí zo Západu, povedzme 100 000.
