Čo chcú islamskí teroristi? Odpoveď by mala byť jasná, avšak nie je to tak.
Teroristi minulej generácie formulovali svoje ciele jasne. Napríklad pri únose troch lietadiel v septembri 1970 Ľudový front za oslobodenie Palestíny požadoval, a to úspešne, prepustenie arabských teroristov väznených v Británii, Švajčiarsku a Západnom Nemecku. Po útoku na ústredie B'nai B'rith a na dve ďalšie budovy vo Washingtone, D.C. v roku 1977 požadovala moslimská skupina Hanafi stiahnutie hraného filmu „Mohamed, posol Boží“ (Mohammad, Messenger of God), vrátenie 750 USD, ktorú dostali ako pokutu a vydanie piatich mužov, ktorí zmasakrovali rodinu vodcu skupiny Hanafi a vydanie vraha Malcolma X.
Takéto „požiadavky, o ktorých nemožno vyjednávať“ viedli k srdcervúcim rukojemníckym drámam a sprievodným politickým dilemám. „Nikdy nebudeme vyjednávať s teroristami“, vyhlasovali politici. „Dajte im Havaj, ale vráťte mi späť môjho muža“, úpenlivo žiadali manželky rukojemníkov.
Tie dni a výrazy sú už takou dávnou minulosťou, že dokonca aj prezident Bush teraz hovorí o „požiadavkách, o ktorých nemožno vyjednávať“ (v jeho prípade sa týkajú ľudskej dôstojnosti), pričom zabúda na vražedný pôvod tohto výroku.
Väčšina súčasných teroristických útokov namierených proti Západu bola spáchaná bez toho, že by boli stanovené nejaké požiadavky. Explodujú bomby, unášajú sa lietadlá a narážajú do budov, rúcajú sa hotely. Počítajú sa mŕtvi. Kriminalisti spätne zisťujú identitu páchateľov. Pochybné internetové stránky potom spätne prinášajú neautentifikované požiadavky.
Príčiny násilia však zostávajú nevysvetlené. Analytici, vrátane mňa, sú v situácii, keď musia premýšľať o motívoch. Môžu byť spojené s osobnou zášťou teroristov vyplývajúcou z chudoby, predsudkov alebo kultúrneho odcudzenia. Alternatívnym motívom môže byť snaha zmeniť medzinárodnú politiku: Útoky v Madride ako prostriedok tlaku na vládu, aby stiahla svoje jednotky z Iraku. Presviedčanie Američanov, aby opustili Saudskú Arábiu. Ukončiť americkú podporu Izraela, či vyvíjať tlak na New Delhi, aby odovzdalo kontrolu nad celým Kašmírom.
Ktorýkoľvek z týchto motívov môže prispievať k násiliu. Ako komentuje londýnsky Daily Telegraph, problémy v Iraku a Afganistane pridali „nový kamienok na horu sťažností, ktorú stavajú militantní fanatici.“ Napriek tomu žiaden z nich nie je rozhodujúcim pre to, aby niekto dobrovoľne zomrel s cieľom zabiť iných ľudí.
Takmer vo všetkých prípadoch majú džihádistickí teroristi jasný, samozrejmý cieľ: vytvoriť svet, v ktorom budú dominovať moslimovia, islam, a islamský zákon šária. Alebo, znovu citujúc Daily Telegraph, ich „skutočným plánom je rozšírenie islamského územia po celom svete, a ustanovenie celosvetového 'kalifátu' založeného na zákone šária.“
Teroristi otvorene deklarujú svoje ciele. Islamisti, ktorí zavraždili Anwara el-Sadata v roku 1981 dekorovali svoje cely pre obžalovaných heslami vyhlasujúcimi „kalifát alebo smrť“. Životopis Abdullaha Azzama, jedného z najvplyvnejších súčasných islamských mysliteľov ovplyvneného Usámom bin Ládinom, vyhlasuje, že jeho život sa riadi jediným cieľom, a to ustanovením vlády Alaha na zemi“ a znovunastolením kalifátu.
Samotný Bin Ládin hovoril o tom, že sa chce ubezpečiť, že „zbožný kalifát sa začne v Afganistane.“ Jeho prvý zástupca Ayman al-Zawahiri rovnako sníva o znovuzavedení kalifátu, po ktorom, ako píše, „história získa nový obrat, s Božou pomocou sa dá opačným smerom, proti ríši Spojených štátov a židovskej svetovláde.“ Ďalší z vodcov Al-Kájdy, Fazlur Rehman Khalil vydáva časopis, ktorý vyhlasuje: „Vďaka požehnaniu džihádu sa začalo odpočívanie Ameriky. Čoskoro ohlási porážku,“ po ktorej bude nasledovať vytvorenie kalifátu.
Alebo, ako napísal Mohammed Bouyeri v odkaze, ktorý pripevnil na telo holandského filmára Theo van Gogha, po tom, ako ho zavraždil, „Islam zvíťazí vďaka krvi martýrov, ktorí šíria jeho svetlo do všetkých tmavých kútov tejto zeme.“
Zaujímavé je, že vrah van Gogha bol frustrovaný tým, že jeho činu prisudzovali nesprávne motívy. Na súde trval na tom, a vyhlasoval, že : „Čo som urobil, urobil som jedine na základe svojej viery. Chcem, aby ste vedeli, že som konal na základe svojho presvedčenia, a nie, že som mu vzal život preto, že bol Holanďan alebo že ja som Maročan a cítil som sa urazený.
Napriek tomu, že teroristi vyjadrujú svoje džihádistické motívy nahlas a zreteľne, obyvatelia Západu, rovnako ako moslimovia, pred tým často zatvárajú svoje oči. Islamistické organizácie podľa kanadského autora Irshada Manjiho predstierajú, že „Islam je nevinným náhodným divákom súčasného terorizmu.“
Čo chce terorizmus, je úplne jasné. Je potrebné obrovské popieranie, aby si to človek nepriznal, ale my západniari sme to zvládli poprieť.
Aktualizácia 1.8.2005: Daily Telegraph aktualizoval túto tému, sústredil sa na úlohu kalifátu v článku „Fanatici po celom svete snívajú o návrate kalifátu“.
