Na rozdiel od iných vládnych rozhodnutí – napríklad daňové sadzby alebo definovanie podstaty manželstva – sú tie, ktoré sa týkajú prisťahovalectva, neodvolateľné a hlboké. Z tohto pohľadu je dnešok poznačený polstoročím, od rozlúčenia sa s najmenej vychvaľovaným, ale najvýznamnejším kusom legislatívy v americkej histórii.
Jedná sa o Immigration and Naturalization Act (Zákon o imigrácii a občianstve z roku 1965), známy ako Hart-Cellerov zákon, ktorý ukončil vysoko reštriktívne podmienky predchádzajúcich právnych predpisov z roku 1924, a otvoril tak Spojené štáty väčšej a rôznorodejšej imigrácii.
 Percentuálne podiely americkej populácie podľa výsledkov prieskumu Pew. |
V číselnom vyjadrení podľa prieskumu Pew Research Center, bolo v roku 1965 v Spojených štátoch 84 percent bielych obyvateľov, 11 percent čiernych, 4 percentá Hispáncov a 1 percento Aziatov; dnes je to 62 percent bielych, 12 percent čiernych, 18 percent Hispáncov, 6 percent Aziatov, a 2 percentá iných národností. Centrum prepočítalo, že v roku 2065 budú 46 percent populácie tvoriť bieli, 13 percent čierni, 24 percent Hispánci, 4 percentá Aziati a 3 percentá iní.
Pokiaľ ide o počty imigrantov, v roku 1965 predstavovali 5 percent populácie, dnes je to 14 percent a v roku 2065 sa predpokladá 18 percent.
Tieto zmeny majú pre krajinu ďalekosiahle následky; ako hovorí Jeff Melnick z University of Massachusetts, "Museli by sme zájsť skutočne ďaleko, aby sme našli oblasť amerického života, ktorá nebola ovplyvnená realitami zákona 65." Už v roku 1990, alebo len o 25 rokov po Hart-Cellerovi, oslavoval túto zmenu Ben J. Wattenberg, nazval Spojené štáty "Prvým univerzálnym národom." Pripojili sa k nemu mnohí ďalší, ktorí považovali rozmanitosť populácie za neodmysliteľne pozitívnu.
Ale ja to nevidím tak ružovo. Ak sa rozšíri multikulturalizmus, budem sa pýtať sám seba, či prežije americká kultúra, so svojím zdôrazňovaním individualizmu a slobody. S poklesom nákladov na komunikáciu a dopravu sa stáva jednoduchším udržiavanie väzieb s inými krajinami, a umožňuje to prisťahovalcom vyhnúť sa kritickým častiam amerického života. Pozorujem, ako americká sila kultúrneho prispôsobenia sa slabne, a ako sa kedysi zjednotená krajina stáva stále viac rozštiepenou. Robím si starosti z toho, že úspech Spojených štátov vnesie do krajiny tak mnoho z celého sveta, že to nakoniec samotný úspech ohrozí.
Inak povedané, prvá polovica storočia Hart-Cellera je len zahrievacím kolom pre to, čo ešte príde. Predikujem, že Spojené štáty sa budú v roku 2065 omnoho viac odlišovať od dnešnej krajiny, než sa tá dnešná odlišuje od krajiny v roku 1965. A nebude to zmena k lepšiemu. (3. októbra 2015).
