Americké problematické akademické štúdium Blízkeho východu a islamu sa mení v základných smeroch. Ponúkam niekoľko myšlienok vychádzajúcich zo 42 ročného osobného pozorovania:
Od útokov zo strany Západu k islamským: Vzťahy moslimov a kresťanov sa rozdeľujú do štyroch dlhých období: od Mohamedovej hijry po prvých križiakov v období rokov 622-1099, vtedy moslimovia expandovali na účet kresťanov; k 2. obliehaniu Viedne v rokoch 1099-1683, ktoré predstavovalo mix moslimských postupov (napr. Anatólia) a ústupov (Ibéria); po bojkot arabskej ropy v rokoch 1683-1973, kde boli v ofenzíve kresťania; a od roku 1973, keď sú v ofenzíve moslimovia.
 Jedna z mnohých kníh o "Arabskom svete." |
Od Arabov po moslimov: Knihy o "Araboch," "Arabský svet," "Arabská politika," "Arabský nacionalizmus" a "Arabský socializmus" zmizli z tlače počas mojich študentských rokov. Po čase sa však prázdnota tejto modernej koncepcie Arabov stávala evidentnou. Bol som jedným z tých, ktorí argumentovali tým, že islam je skutočným určujúcim faktorom, pred tridsiatimi rokmi som sa venoval tomu, aby som dokázal, že "Islam hlboko formuje politické postoje moslimov." Vtedy som sa stretol so skepticizmom, dnes sa toto chápanie stalo natoľko samozrejmým, že Amazon.com prináša zoznam nie menej než 3 077 položiek v angličtine na tému džihád.
Od kritických diel k apologetickým: O tejto problematike som vedel len veľmi málo, ale keď som sa pustil do štúdia histórie islamu, najprv som sa dostal do záplavy revizionizmu. V roku 1969 študenti rešpektovali islamskú civilizáciu, i keď zvyčajne (ale nie vždy) si zachovávali hrdý západný názor. Ako symbol starodávneho štúdia nám môj prvý profesor histórie Blízkeho východu určil štúdiu Júliusa Wellhausena, Arabská ríša a jej pád (pre istotu jej anglický preklad), uverejnenú v roku 1902.
Potom prišla revolúcia. Martin Kramer pripisuje zmeny v štúdiác Blízkeho východu publikácii Edwarda Saida o Orientalizme z roku 1978; ja to vidím skôr ako výsledok ostrého prikláňania sa k ľavici zo strany univerzít. Nech už je príčina akákoľvek, oblasť sa prepadla do revizionistického, ospravedlňujúceho, frázami obťažkaného Third-Worldismu (tendencia k uctievaniu tretieho sveta),
náchylného k chybám.
Starí učitelia vypadli zo syláb. Hartford Seminary sa rýchlo "zmenil z pozície prominentného protestantského seminára ako misie k moslimskému svetu na inštitúciu podporujúcu islamizáciu." Akademické pochopenie džihádu je typickým príkladom tejto transformácie: v jednej generácii prešiel džihád z pozície jeho interpretácie ako agresívneho vedenia vojny k morálnemu sebazdokonaľovaniu. Akademici poskytovali svoju predpojatú a nekvalitnú prácu pre vládu.
 Stará garda: Július Wellhausen (1844-1918), autor štúdie, ktorá mi bola určená na štúdium o dynastii Umayyad. |
Od ľahostajnosti verejnosti k zapájaniu sa: Blízky východ bol politicky prominentný už od roku 2001 vďaka napätiu studenej vojny, exportu ropy, Arabsko-izraelskému konfliktu a Iránskej revolúcii. Americký verejný záujem o región však zostával až do 11. septembra a nasledujúcej vojny v Afganistane a Iraku zdržanlivý. Tento nárast záujmu viedol k širokému uvedomeniu si neadekvátnosti akademickej práce. Za pomoci sofistikovaných kritikov, ako napríklad Kramera, plus organizácií ako Campus Watch, sa verejnosť začala aktívne podieľať na odporovaní radikálnym odborníkom na Blízky východ, napríklad aktivitou smerovanou na odopieranie ich funkčného obdobia. V iných oblastiach nenájdeme paralelu.
Od trendy ku retro: Ďalšia reakcia na toto zlyhanie pochádza od autorov – mimo akadémie – vracajúcich sa k učeniu pred rokom 1980, v záujme pochopenia regiónu. Ex-moslim, píšuci pod pseudonymom Ibn Warraq, vydal radu kníh o živote Mohameda, pôvode Koránu, jeho variantách a zmysle, všetky vychádzali zo spisov starých celé generácie. Andrew Bostom, výskumník v oblasti medicíny, antologizoval podstatnú časť učenia o džiháde a antisemitizme pred rokom 1980. Historik Efraim Karsh napísal Islamic Imperialism (Islamský imperializmus), dielo, ktoré prehlasuje, že expanzné tendencie islamu riadili náboženstvo už od vojen Mohameda.
Tieto staromódne knihy predstavujú len malý počet v porovnaní s kaskádou revizionizmu, sú však vyjadrením oživenia záujmu o myšlienky a témy, ktoré už vymreli. Ich vydávanie, spolu s angažovaním sa verejnosti a objavovanie sa nádejných nových vedcov signalizuje, že – čo je takmer unikátne v humanitných vedách – by sa mohol zrodiť hlas pochopenia Blízkeho východu a islamu.
