Sionisti ukradli palestínsku zem: to je mantra, ktorú Palestínska autonómia a Hamas učia svoje deti a propagujú ju vo svojich médiách. Toto tvrdenie má obrovský význam, ako uvádza Palestinian Media Watch: "Prezentovanie vytvorenia [izraelského] štátu ako aktu krádeže a jeho pretrvávajúcej existencie ako historického bezprávia slúži pre Palestínsku autonómiu ako základňa pre neuznávania práva Izraela na existenciu." Obviňovanie z krádeže tiež podkopáva medzinárodnú pozíciu Izraela.
 Palestínska ilustrácia: Dávidova hviezda prehĺta Palestínu. |
Nie, nie je. Je iróniou, že vybudovanie Izraela predstavuje to najpokojnejšie prisťahovalectvo a vytvorenie štátu v histórii. Pochopenie toho, prečo je tomu tak, si vyžaduje pohľad na sionizmus v kontexte. Jednoducho povedané, dobývanie je historickým štandardom; všade boli vlády vytvorené inváziou, takmer všetky štáty vznikli na úkor iných. Nikto nie je pri moci navždy, korene každého siahajú hlboko do pôvodu niekoho iného.
Germánske kmene, hordy v Strednej Ázii, ruskí cári a španielski a portugalskí dobyvatelia pretvorili mapu. Moderní Gréci majú len tenučké spojenie s Grékmi staroveku. Kto môže spočítať, koľkokrát bolo zabraté Belgicko? Spojené štáty začali existovať po porážke domorodých Američanov. Králi podnikali nájazdy v Afrike, Árijci robili invázie do Indie. V Japonsku eliminoval národ Yamato všetky skupiny, okrem tých malých, ako napríklad Ainu.
Blízky východ zažil kvôli svojej centrálnej polohe a geografii viac ako dosť invázií, vrátane Grékov, Rimanov, Arabov, križiakov, Seldžuckej a Timuridskej dynastie, Mongolov a moderných Európanov. Vovnútri regiónu dynastické vrenie zapríčinilo, že rovnaké teritórium – napríklad Egypt – bol viackrát dobytý a neskôr dobytý naspäť.
 Mnohé vojny o Jeruzalem: Cisár Titus oslavuje svoje víťazstvo nad Židmi v roku 70. nášho letopočtu triumfálnym oblúkom, ktorý ukazuje, ako rimanskí vojaci nesú menorah z Chrámového vrchu. |
V protiklade k tomuto obrazu neustáleho dobývania, násilia a prevratov sú sionistické snahy o vybudovanie si svojej prítomnosti vo Svätej zemi do roku 1948 až prekvapivo mierne, skôr obchodné než vojenské. Nad Eretz Yisrael vládli dve veľké ríše, Otomanská a Britská; oproti tomu, sionistom chýbala vojenská sila. Nemohli dosiahnuť vlastný štát dobytím.
Namiesto toho si zem kúpili. Získavanie majetku dunam za dunamom (1 dunam – 1000 m2), farmy po farme, domu po dome, bolo jadrom sionistického podnikania až do roku 1948. Jewish National Fund, (Židovský národný fond) založený v roku 1901 za účelom kupovania pozemkov v Palestíne "na pomoc pri zakladaní nového spoločenstva slobodných židov, ktorí sa angažujú v aktívnom a mierovom priemysle," bol kľúčovou inštitúciou – a nie tajná obranná organizácia Haganah, založená v roku 1920.
Sionisti sa tiež sústreďovali na obnovu toho, čo bolo neproduktívne a považované za nevyužiteľné. Nielenže nechali rozkvitnúť púšť, vysušili tiež močiare, vyčistili vodné kanály, skultivovali pustatinu, zalesnili holé kopce, odstránili skaly a soľ z pôdy. Židovské práce obnovy a sanitácie prudko znížili počet úmrtí spôsobených náklazlivými chorobami.
Až po tom, ako vypršal britský mandát v Palestíne v roku 1948, nasledovali ihneď všeobecné útoky Arabov usilujúcich o rozdrtenie a vyhnanie sionistov, zodvihli títo meč v sebaobrane a pokračovali pri získavaní krajiny vojenským dobývaním. Až potom, ako to dokumentuje historik Efraim Karsh v Palestine Betrayed, opustila väčšina Arabov svoe domovy; len veľmi málo ich bolo k odchodu donútených.
Tieto dejiny odporujú palestínskej predstave, že "Sionistické bandy ukradli Palestínu a vyhnali jej ľud", čo viedlo ku katastrófe, "ktorá nemá v histórii precedens" (podľa učebnice PA pre 12. triedu), alebo že sionisti "vyplienili palestínske územie a národné záujmy, a vybudovali si štát na troskách národa palestínskych Arabov" (píše komentátor v denníku Palestínskej autonómie). Medzinárodné organizácie, úvodníky v novinách a zbierky podpisov medzi čitateľmi opakujú tieto lži do celého sveta.
Izraelčania by mali držať hlavu vysoko a upozorňovať na to, že budovanie ich krajiny bolo založené na tom najmenej násilnom a najcivilizovanejšom hnutí akéhokoľvek národa v histórii. Bandy neukradli Palestínu; obchodníci kúpili Izrael.
