I keď vývoj v Egypte prebiehal tak dobre, ako sa len dalo dúfať, ďalšia perspektíva zostáva nejasná. Vzrušujúca časť je za nami, teraz prichádzajú starosti.
Začnime tromi dobrými správami: Mocný muž Egypta Husní Mubarak, ktorý, ako sa zdá, privolával katastrofu, našťastie rezignoval. Islamisti, ktorí by chceli posunúť Egypt rovnakým smerom, akým sa uberá Irán, hrajú v súčasných udalostiach malú rolu a zostávajú vzdialení od moci. A armáda, ktorá vládla Egyptu zo zákulisia od roku 1952, je inštitúciou, ktorá je najlepšie vyzbrojená na prevzatie vlády podľa požiadaviek demonštrantov.
 Egyptský Mubarak a tuniský Ben Ali, v spoločných dobrých časoch. |
Moslimské bratstvo predstavuje väčší problém. Bolo založené v roku 1928, vo svete je vedúcou islamistickou organizáciou, ktorá sa dlho vyhýba konfrontácii s vládou a odhaleniu jej snáh o uskutočnenie islamistickej revolúcie v Egypte. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád vyjadril túto nádej, keď vyhlásil, že zásluhou vývoja v Egypte "sa objavuje nový Blízky východ, bez sionistického režimu a amerického vplyvu." Pri ostrejšom hodnotení sa sám Mubarak sústredil na rovnaké nebezpečenstvo: "Vidíme, ako demokracia Spojených štátov pôsobila v Iráne a v Gaze s Hamasom, a to je osud Blízkeho východu … extrémizmus a radikálny islam."
Americká administratíva naivne nevyjadruje zo svojej úlohy takéto obavy. Barack Obama zľahčoval hrozbu zo strany Moslimského bratstva, nazval ho len "jednou z frakcií v Egypte," a jeho riaditeľ amerických spravodajských služieb James Clapper, dokonca pochválil bratstvo ako "veľmi heterogénnu skupinu, veľmi sekulárnu, ktorá sa vyhýba násiliu" a usiluje o "zdokonalenie politického poriadku v Egypte."
Tento nezmysel poukazuje na to, že americká politika je v hlbokom zmätku. V júni 2009, počas stavu, keď takmer vypukla revolúcia v Iráne proti nepriateľskému režimu, Obamova administratíva mlčala a dúfala, že v Teheráne zvíťazí dobrá vôľa. Ale Mubarak, priateľský diktátor pod útkom skutočne prijal netrpezlivý "program slobody" Georga W. Busha a podporil opozíciu. Obama zdanlivo povzbudzuje demonštrantov v uliciach len proti našej strane.
 Obálka knihy Tareka Osmana "Egypt na pokraji: Od Násira po Mubaraka". |
Čo bude ďalej v Egypte a prevezme ho Moslimské bratstvo?
Na egyptských uliciach sa v uplynulých dňoch dialo niečo pozoruhodné a neočakávané. Masové hnutie bez vodcu vyburcovalo veľký počet normálnych občanov, tak ako pred pár dňami v Tunisku. Nebola to zúrivosť voči cudzincom, egyptskej minorite obetných baránkov, ani schvaľovanie radikálnej ideológie; namiesto toho požadovali zodpovednosť, slobodu a prosperitu. Správy, ktoré ku mne prišli z Káhiry, naznačujú historické otáčanie sa k patriotizmu, začleneniu sa, sekularizmu a osobnej zodpovednosti.
Na potvrdenie toho si pozrime výsledky dvoch prieskumov verejnej mienky: Výsledky štúdie, ktorú uskutočnili v roku 2008 Lisa Blaydes and Drew Linzer ukázali, že 60 percent Egypťanov zdieľa islamistické názory. Ale prieskum Pechter Middle East Poll z minulého týždňa zistil, že len 15 percent obyvateľov Káhiry a Alexandrie "súhlasí" s Moslimským bratstvom a asi 1 percento podporuje post prezidenta Egypta z bratstva. Ďalším indikátorom tejto seizmickej zmeny je: bratstvo, na ústupe, minimalizuje svoje politické ambície, s Yusufom al-Qaradawi ide tak ďaleko, že vyhlasuje, že zachovanie slobody Egypta je omnoho dôležitejšie ako zavedenie islamského práva.
Je ešte príliš zavčasu, nikto nemôže povedať, odkiaľ táto revolúcia v postojoch prišla, alebo kam povedie, ale je šťastnou realitou dneška. Armádne vedenie teraz nesie závažnú zodpovednosť za to, aby ju doviedla k realizácii. Najmä traja muži, viceprezident Omar Suleiman, minister obrany Mohammed Hussein Tantawi, a šéf vojenského štábu Sami Hafez Enan, budú prísne sledovaní. Čoskoro uvidíme, či sa vojenské vedenie poučilo a dospelo, alebo či pokračuje v uskutočňovaní svojich egoistických záujmov, ktoré povedie k ďalšiemu rozkladu.
