Časopis Economist požiadal Anousha Ehteshamiho z Durham University a Daniela Pipesa o vyjadrenie k ďalšiemu vývoju: "Egypt sa stane demokratickým v priebehu roka." Odpoveď Ehteshamiho v prospech vyhlásenia si môžete prečítať tu. Odpovede pána Pipesa nasledujú nižšie:
K vyhláseniu, že Egyptská arabská republika sa nebude môcť pochváliť demokratickým politickým systémom v budúcom roku v tomto čase ma viedli dva dôvody.
Po prvé, demokracia je viac než len konanie volieb; vyžaduje si vývoj občianskej spoločnosti, znamená to také komplexné a neintuitívne inštitúcie ako právny štát, nezávislé súdnictvo, viacero politických strán, práva menšín, dobrovoľné združenia, sloboda vyjadrovania, hnutia a zhromažďovania. Demokracia je naučenou dispozíciou, a nie inštinktívnou, vyžaduje si hlboké zmeny postojov, ako je kultúra sebaovládania, zhoda hodnôt, rešpektovanie rozdielnosti názorov, pojem lojálnej opozície a zmysel pre občiansku zodpovednosť.
 Ako naznačuje jeho logo, nie je egyptské Moslimské bratstvo úplne demokratickou organizáciou. |
Takáto transformácia spoločnosti sa nemôže uskutočniť v priebehu mesiacov alebo dokonca rokov; historické záznamy ukazujú, že na úplné uskutočnenie sú potrebné desaťročia. Neprichádza do úvahy, aby Egypt s menšími skúsenosťami s demokraciou zhromaždil dostatok takýchto komponentov potrebných na zavedenie plného demokratického poriadku v priebehu dvanástich mesiacov.
Po druhé, nezáleží na tom, podľa ktorého scenára sa bude hrať, demokracia nie je na obzore.
- Ak zostane pri moci Husní Mubarak, čo je nepravdepodobné, ale možné, bude ešte väčším tyranom ako doteraz. Ako ukázali jeho skutky v posledných dňoch, neodíde v tichosti.
- Ak armáda uplatní moc priamejšie, než vtedy, keď za scénou pripravovala svoj štátny prevrat v roku 1952, by sa novo vymenovaný viceprezident Omar Suleiman pravdepodobne stal prezidentom. Uskutočnil by zmeny systému, eliminoval by najzávažnejšie zneužívania, ktoré sa diali pod Mubarakom, ale neposkytne Egypťanom slovo v režime, v ktorom vládne. Precedens poskytuje Alžírsko v roku 1992, kde vláda podporovaná armádou potlačila islamistov.
- Ak by sa k moci dostali islamisti, rozdúchajú revolúciu podobnú tej v Iráne v roku 1979, v ktorej ich viera v Božiu zvrchovaú moc prekonala politickú participáciu más. Neodmysliteľne anti-demokratická povaha islamistického hnutia nesmie byť zakrývaná ochotou islamistov získať moc využitím volieb. Predvídavými slovami jedného amerického predstaviteľa v roku 1992, islamisti podporujú program "jedna osoba, jeden hlas, jeden čas."
Ak už sa na to dívame – abstraktne alebo špecificky – Egypťania majú pred sebou ťažkú, hrboľatú cestu, bez blízkej perspektívy výberu svojich vodcov.
